Prvá priamo zvolená prezidentka na svete nebola „prezidentský materiál“, ľudia jej dali dôveru na 16 rokov

Hoci islandská politička Vigdís Finnbogadóttir nebola prvou ženou na svete, ktorá nosila titul prezidentka (toto prvenstvo má Isabel Martinézová de Perónová – pôvodne argentínska viceprezidentka, prezidentkou sa stala po smrti prezidenta a zároveň svojho manžela), považuje sa za prvú demokraticky zvolenú ženu v tejto funkcii.

Jej príbeh sa často cituje ako príklad toho, ako je charizmatická a talentovaná žena schopná prekonať predsudky, a čo viac, pritiahnuť do politiky ďalšie ženy a priniesť témy, ktoré nikdy predtým neboli prioritou.

„Po tom, čo sa Finnbogadóttir zapísala do histórie, zastúpenie žien v politike na Islande prudko stúplo a jeho parlament sa stal rodovo najvyváženejším spomedzi krajín, ktoré nemajú systém kvót. A hoci po predčasných voľbách v októbri 2017 počet žien v parlamente prudko poklesol, stále zastávajú 38,6 percenta miest a na čele vlády je feministka Katrín Jakobsdóttir. Nie je ani náhodou, že Svetové ekonomické fórum považuje Island za jednu z rodovo najrovnejších krajín a časopis Economist ho deväťkrát označil za najlepšie miesto na svete pre pracujúce ženy,“ napísal Guardian.

Podľa novín je tiež zrejmé, že s nástupom žien do politiky, ktorý uľahčila prezidentka, sa presadili také témy ako štátne predškolské zariadenia, rodičovská dovolenka či vyrovnávanie platov.

Len som to chcela skúsiť

V roku 1980, keď sa Vigdís Finnbogadóttir stala islandskou prezidentkou, sa osoba ako ona ani zďaleka nepovažovala za vhodnú kandidátku. Nielenže bola žena, čo bol pre časť populácie problém, ale navyše bola rozvedená intelektuálka a environmentálna a anti-NATO aktivistka, ktorá si až po rozvode ako osamelá žena adoptovala dieťa.