Denník N

Mám vyše sedemdesiat a stále ordinujem. Máte právo sa pýtať, kedy pôjdem do dôchodku

Ilustračné foto - Flickr.com/Jeff Eaton
Ilustračné foto – Flickr.com/Jeff Eaton

Ak si vás obvodný lekár pletie s inými pacientmi, zle počuje alebo sa mu trasú ruky, je to signál, že by ste sa mali poobzerať po niekom novom.

Píše Jonathan Maltz, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Kedy sa chystáte do dôchodku, pán doktor?

Túto otázku dostávam od pacientov viackrát za týždeň. Keď nedostanú uspokojivú odpoveď, spýtajú sa ma opäť pri ďalšej návšteve: „Ako dlho ešte budete dochádzať?“

Vedia totiž, že sme predali dom a presťahovali sa k bližšie k centru, takže teraz to mám do ordinácie na predmestí trištvrte hodiny jazdy autom.

Nastal čas skončiť

Mal som tesne pred sedemdesiatkou a pracoval som ako praktický lekár v tom istom meste takmer štyridsať rokov. Staral som sa o niekoľko generácií tých istých rodín. Posledných deväť rokov sme spolu s partnerom viedli podomovú prax. Pacienti ročne platili 1 600 dolárov a to pokrylo všetky náklady.

Našou jedinou starosťou bolo blaho pacienta, nie zisk zdravotnej poisťovne. Ordinovanie v ambulancii sme striedali s návštevami pacientov u nich doma, neboli sme pod žiadnym časovým tlakom. Bol to nádherný spôsob, ako vykonávať lekársku prax.

No v roku 2016 sa môj 72-ročný partner rozhodol odísť do dôchodku. Jeho rozhodnutie ma prinútilo prehodnotiť aj moje vlastné túžby. Prišiel som na to, že nechcem prax vykonávať sám; nastal čas skončiť. Po dlhom hľadaní sme našli niekoho, komu sme verili natoľko, že sme mu zverili našich pacientov, a prax sme predali.

Opodstatnená výčitka

Stredný vek, keď lekári primárnej starostlivosti odchádzajú do dôchodku, je podľa Americkej akadémie rodinných lekárov

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie