Kniha Stretnutie tých, čo prežili šoa zapĺňa prázdne miesta
„Áno, som žid, keby táto otázka išla teraz niekomu z vás hlavou. Som žid, pretože moja matka bola kresťanka, otec moslim a nevedeli sa dohodnúť, čo z toho mám byť ja.“ Parafrázujem slová Michaela Szatmáryho, moderátora slávnostného večera v divadle Lab na Svoradovej ulici, na ktorom občianske združenie Post Bellum uviedlo do života svoju prvú knižnú publikáciu Stretnutie tých, čo prežili šoa. Napriek ťaživej téme knihy – odkrývaniu autentických príbehov holokaustu, sa aj zvyšok večera niesol v duchu dôvtipných reakcií účinkujúcich na adresu tradične chápanej roly náboženstva. Neodmysliteľný rituál „pokrstenia knihy“ vyznel v tomto kontexte minimálne zarážajúco. Upozornil nás na to, že náboženstvo preniká všetkými vrstvami kultúry, čo z pohľadu menšiny môže vytvárať nečakané a delikátne úskalia. Otto Šimko sa však vynašiel a do slovenského kontextu tak zrejme vstúpila prvá kniha, ktorá namiesto tradičného „krstu“ prešla symbolickou „obriezkou“.
Podujatie bolo zároveň aj oslavou 20. výročia existencie jedinečného domova pre seniorov Ohel David, v preklade Dávidov príbytok. Jeho obyvatelia v ňom nachádzajú nielen možnosť dožiť svoje posledné roky dôstojne, ale aj bezpečie plynúce z pocitu, že sú „medzi svojimi“, s ktorými zdieľajú otrasnú a často nevypovedateľnú skúsenosť. To, čo sa z nej vysloviť dalo, alebo len tak medzi rečou útržkovite uniklo, zaznamenávali roky riaditeľka domova Martina Kotúčková a terapeutka Soňa Kutlíková. Bohatstvo nimi nazbieraných záznamov našlo nový zmysel po stretnutí s riaditeľkou Post Bellum Sandrou Polovkovou, ktorá prišla s myšlienkou doplnenia týchto výpovedí formou oral history a vytvorenia knihy. Aby sa z nazbieraného životopisného „materiálu“ stali ucelené, a v mnohých prípadoch aj pútavo napísané texty, prešiel ešte redakčným spracovaním Sone Jánošovej a Kristíny Jurčišinovej.
Tri kapitoly
Široká mozaika príbehov a výpovedí je rozdelená na tri kapitoly: „prežili nacistické tábory“, „prežili v úkrytoch“ a „v odboji proti fašizmu“. Vo všetkých ide o osobné a
