Denník N

Nerobme z Čaputovej národnú hrdinku, nehádžme na ňu všetky problémy, hovoria úspešné ženy

Zuzana Čaputová. Foto N - Vladimír Šimíček
Zuzana Čaputová. Foto N – Vladimír Šimíček

„V nedeľu ráno som sa prichytila pri tom, ako dojatá vysvetľujem päťročnému synovi, že sme včera zvolili pani prezidentku,“ hovorí maliarka Lucia Dovičáková. Pýtali sme sa, čo to vlastne znamená, že máme ženu prezidentku, a akú zmenu môže priniesť.

Už o pár týždňov bude portrét Zuzany Čaputovej visieť v mnohých školských triedach. Zuzana Čaputová Slovensko nemusí ovplyvniť len svojimi právomocami, ale aj tým, že je prvou slovenskou prezidentkou.

Západné médiá zostali jej víťazstvom zaskočené. Žena, a ešte aj proeurópska liberálka? Čaputovej úspech prezentovali ako nádej pre celý stredoeurópsky región, v ktorom v posledných rokoch víťazili skôr pravicoví a konzervatívni lídri.

„Jedna lastovička ešte jar nerobí,“ mierni emócie prvá ponovembrová ministerka Helena Woleková, ktorá stála na čele ministerstva práce.

Víťazstvo Zuzany Čaputovej podľa nej povzbudí množstvo aktívnych žien k ešte tvrdšej práci. „A prebudí aj tisícky spiacich princezien, ktoré zistia, že slnko svieti aj na ne, a že svet vôbec nie je zlý, len mu treba trocha pomôcť, trochu ho postrčiť tým správnym smerom,“ dodáva Woleková.

Doteraz dievčatá prezidentkami byť nemohli

„V nedeľu ráno som sa prichytila pri tom, ako dojatá vysvetľujem päťročnému synovi, že sme včera zvolili pani prezidentku, čo by kedysi nebolo vôbec možné, lebo dievčatá prezidentkami byť nemohli,“ spomína si na ráno po oznámení výsledkov volieb maliarka Lucia Dovičáková.

Nebola jediná, koho víťazstvo Zuzany Čaputovej dojalo. Mnohí voliči oslavovali, že sa prezidentkou po rokoch stala žena.

Reakcia maliarky Lucie Dovičákovej na víťazstvo Zuzany Čaputovej

Čo to však znamená a prečo je to dobrá správa? „V prvom rade preto, že bolo načase,“ hovorí Zuzana Dančíková, ktorá je doktorandkou rodových štúdií na London School of Economics v Londýne, a tiež je hrdá na to, že si Slováci a Slovenky zvolili za prezidentku ženu. „Doposiaľ sme mali iba štyroch mužov prezidentov. Ženu prezidentku sme ešte nemali, pritom na to nie je dobrý dôvod,“ vraví.

Ženy môžu podľa Dančíkovej do politiky priniesť inú životnú skúsenosť a poukázať na problémy z iných uhlov pohľadu. „Zároveň môže priniesť iný štýl práce. Pri ženách vo vedúcich pozíciách sa hovorí, že viac počúvajú a hľadajú konsenzus. Nemyslím si, že je to tým, že ženy sú prirodzene iné, skôr tým, že sú inak vychovávané,“ vysvetľuje Dančíková.

Väčšina ľudí povedala, že nemá problém voliť ženu

Predsudky voči ženám v politike však podľa Dančíkovej stále existujú. Dôkazom sú podľa nej napríklad aj dlhé diskusie o tom, či je žena zvoliteľná za prezidentku alebo nie.

Maliarka Lucia Dovičáková potvrdzuje, že sa pravidelne stretávala s vyjadreniami typu: „Slovensko ešte nie je pripravené na ženu prezidentku“. Podľa prieskumov však Slováci a Slovenky nemajú s volením žien taký veľký problém. Agentúra AKO sa minulý rok na jeseň ľudí pýtala, či by volili za prezidentku ženu. Len sedem percent opýtaných odpovedalo, že nie.

Sociologička Oľga Gyarfášová hovorí, že vstup žien do politiky ani tak nekomplikujú voliči, ako samotné politické strany a ich pravidlá na nominovanie žien na vyššie miesta na kandidátkach. V posledných parlamentných voľbách 2016 napríklad ženy s mužmi na kandidátku „zipsovo“, teda na striedačku, zaradila len jedna mimoparlamentná strana – Strana zelených Slovenska.

Najsilnejšia strana Smer nemala v roku 2016 na kandidátke v prvej desiatke žiadnu ženu, prvá bola Jana Laššáková na 14. pozícii a potom Denisa Saková na 29. mieste, v prvej päťdesiatke boli štyri ženy. Druhá najsilnešia SaS mala v prvej desiatke dve ženy (Jana Kiššová a Lucia Ďuriš Nicholsonová), v prvej päťdesiatke ich bolo desať.

Aj poslankyňa Európskeho parlamentu Jana Žitňanská má skúsenosť s tým, že ženy sú v politike skôr tolerované a vnímané skôr symbolicky, než by ich názory boli brané vážne. „A teda málokedy sa žena dostane na nejakú významnejšiu pozíciu,“ hovorí Žitňanská. Preto si myslí, že Čaputová môže byť pre mnohých pozitívnym vzorom.

Zuzana Čaputová na stretnutí v Žiline. Foto N – Vladimír Šimíček

Dva roky premiérky Radičovej

Čaputová nie je tak celkom prvou ženou na čele krajiny. Slovensko už má skúsenosť s tým, že ho dva roky viedla premiérka Iveta Radičová v rokoch 2010 až 2012 – a post predsedníčky vlády je vplyvnejší než skôr symbolický post prezidentky.

Radičová po odchode z politiky hovorila, že ženy sa tomuto prostrediu, podobne ako ona sama, vyhýbajú preto, že politika je plná špiny. „Jediná možnosť je, aby sa do politiky vrátil spor, ktorý je vecný, a odsunul spor, ktorý je vulgárno-emotívny a neľudský,“ opísala Radičová pre DVTV to, čo by podľa nej mohlo prilákať ženy späť do politiky.

Radičová v roku 2009, keď kandidovala za prezidentku, používala podobné heslá ako Zuzana Čaputová. „Je nás veľa, čo chceme spravodlivé Slovensko,“ písalo sa na jej bilbordoch. O spravodlivosti hovorila pred voľbami aj Čaputová.

Keď Radičová ako premiérka skončila predčasne, objavili sa aj názory, že ženy sa v politike neosvedčili a to isté sa môže stať aj novej prezidentke. „Prípadné problémy môžu byť potom zovšeobecňované, vnímané akoby platili pre všetky ženy v politike,“ hovorí Zuzana Maďarová z feministickej organizácie Aspekt.

Máte prezidentku, tak aká nerovnosť?

Maliarka Dovičáková sa obáva, že po úspechu novej prezidentky môžu ľudia problémy žien a nerovnosť v spoločnosti bagatelizovať. „Teraz môže byť každá snaha o ďalšie zrovnoprávňovanie zmietaná zo stola so slovami: o čom to hovoríte, máme predsa prezidentku, kde sú teda tie nerovné príležitosti?“

Viacerých známych žien a odborníčok na postavenie žien v spoločnosti sme sa spýtali, či už na vlastnej koži zažili nerovnosť medzi mužmi a ženami. Všetky odpovedali áno. Od situácie, keď kolegovi na rovnakej pozícii ponúkli vyšší plat, cez znevýhodnenie kvôli tehotenstvu, až po pokrikovanie na ulici a sexistické poznámky od nadriadených alebo učiteľov.

„Stretávala som sa s výrokmi typu: zamaľuj si teraz, kým si na škole, potom budeš mať deti a už si ani neškrtneš. Prípadne výroky typu ‚ženy nezbieram‘,“ opisuje svoje skúsenosti Dovičáková.

Filmárka a organizátorka zoznamovacích akcií Diana Fabiánová má však pocit, že spoločnosť sa rokmi výrazne zmenila. „Za posledných dvadsať rokov sa veci o míľový krok posunuli k lepšiemu. To, čo bolo vtedy dovolené povedať v spoločnosti či na porade, a nikomu to neprišlo za čiarou, si teraz neviem predstaviť. No môže to byť aj tým, že ja som sa posunula. Už nie som dievčina, ktorá nevie, ako s tým naložiť,“ hovorí Fabiánová.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Máme prezidentku, a čo ďalej?

Zuzana Čaputová sa stala prvou slovenskou prezidentkou. Čo sú ďalšie výzvy?

„Šokovalo ma čerstvé odmietnutie Istanbulského dohovoru. Hystéria okolo ‚jablka džendžeru‘, by aj bola smiešna, ak by nebola na úkor utrpenia týraných žien a detí, čo je úplne mimo môjho chápania,“ hovorí Dovičáková. Želala by si napríklad aj to, aby ženy po príchode z práce domov nemuseli ťahať ďalšiu „šichtu“ v starostlivosti o domácnosť a deti.

Europoslankyňa Jana Žitňanská by rada videla viac podpory a lepšie ohodnotenie žien, ktoré sa 24 hodín denne starajú o svoje zdravotne postihnuté dieťa, alebo pre zdravotné sestry a ženy pracujúce v sociálnych službách. Ak ženám pomôžeme v starostlivosti o svojich blízkych, zostane im podľa Žitňanskej viac času na angažovanie sa.

„Zvláštnu pozornosť si zaslúžia ženy, ktoré čelia viacerým druhom diskriminácie, napríklad Rómky,“ dopĺňa zoznam oblastí Dančíková.

„Na druhej strane by som prijala viac mužských učiteľských vzorov. Je to krásne povolanie a je škoda, že deti nevzdelávajú vo vyváženejšom zastúpení i muži,“ pripomína Fabiánová.

Nerobme z nej národnú hrdinku

Víťazstvo Zuzany Čaputovej je spojené s veľkými očakávaniami. Množstvo ľudí jej nielen dalo svoj hlas, ale jej zároveň prispeli na kampaň, či sami prehovárali ľudí vo svojom okolí, aby ju volili. Sociologička Oľga Gyarfášová hovorí o začiatku akejsi zmeny. „Skrátka, máme na viac, ako to, čo vidíme dnes vo vláde a v parlamente.“

Podľa Maďarovej z Aspektu by sme však nemali mať od novej prezidentky nereálne očakávania. „Ak si budeme Zuzanu Čaputovú predstavovať ako národnú hrdinku a nie ako omylného človeka s pozitívnymi aj negatívnymi vlastnosťami, ako političku vo funkcii s presne vymedzenými právomocami, môže sa stať, že veľmi rýchlo príde sklamanie, ktoré sa bude ťažko odpúšťať,“ vysvetľuje Maďarová.

Nová prezidentka podľa nej nedokáže zo dňa na deň vyriešiť spoločenské problémy, očistiť politiku a zmeniť ľudí. A ak si toto jej podporovatelia neuvedomia, môžu zostať sklamaní nielen z novej prezidentky, ale aj z celej politiky.

„Bolo by poctivejšie nehádzať všetky túžby a očakávania na novozvolenú prezidentku, ale snažiť sa meniť našu spoločnosť k lepšiemu každý tam, kde sme,“ hovorí europoslankyňa Jana Žitňanská.

Prezidentské voľby 2019

Zuzana Čaputová

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash