Denník N

Krymský pat, na ktorý Západ nemá odpoveď

Rusi považujú Krym za svoje územie. Svet to neuznal, ale inak nevie, čo s tým robiť. Foto – TASR/AP
Rusi považujú Krym za svoje územie. Svet to neuznal, ale inak nevie, čo s tým robiť. Foto – TASR/AP

V otázke sankcií Západ nie je taký jednotný ako pred piatimi rokmi, Putina nikto nebojkotuje a v Rusku ani prezidentov najväčší kritik neuvažuje tak, že by Krym jednoducho vrátil Ukrajine.

Päť rokov po tom, čo Rusko anektovalo Krym, neexistuje dôvod veriť, že sa status tohto polostrova v blízkej budúcnosti nejako zmení. Dnes je jednoduchšie predstaviť si znovuzjednotenie Severnej a Južnej Kórey, čo bolo pred pár rokmi ešte nemysliteľné, ako to, že sa Krym opäť dostane pod ukrajinskú kontrolu. Hoci americké ministerstvo zahraničia stále opisuje situáciu v tejto oblasti ako „pokus o anexiu“, tento pokus už dávno uspel. A Západ s tým nemôže nič robiť.

Ruská činnosť na Kryme v roku 2014 vyvolala medzinárodné sankcie a západné pokusy izolovať Rusko. Dnes zostávajú vzťahy Ruska so Západom na najnižšej úrovni od konca studenej vojny. Lenže západná reakcia nemá na ruskú pozíciu žiadny vplyv.

Väčšie rozdelenie ako pred piatimi rokmi

Napriek medzinárodným protestom Rusko polostrov podobne ako priľahlé oblasti úplne ovláda. Naďalej tu rozmiestňuje vojakov a buduje tu infraštruktúru vrátane cestného a železničného mosta ponad Kerčský prieliv, ktorý spája Krym s ruským Krasnodarským krajom. Keď sa ukrajinské lode pred niekoľkými mesiacmi pokúsili prejsť cez prieliv, zadržali ich a námorníkov potrestali. Ukrajina, Západ, ani ľudskoprávne organizácie neboli schopné zabrániť ruským úradom utláčať Krymských Tatárov.

Západné sankcie sa dotkli desiatok ruských predstaviteľov a podnikateľov, ale Kremeľ nijako vážne nepoškodili. A ďalšie sankcie, ktoré skutočne poškodili ruskú ekonomiku, boli zavedené ako odpoveď na ruskú podporu separatistov vo východoukrajinskom regióne Donbas, nie ako odpoveď na anexiu Krymu. Rusko môže opustiť Donbas kedykoľvek a odpoveďou bude zrušenie tých najbolestivejších sankcií. A súdiac podľa sporu medzi Európou a Spojenými štátmi o plynovod Nord Stream 2, ktorý bude v prípade, že ho budúci rok dokončia, prepravovať ruský plyn priamo do Nemecka, sa zdá, že Západ je v otázke ďalších sankcií rozdelený viac ako v roku 2014.

Žiadny bojkot

Aj pokusy izolovať Kremeľ diplomaticky boli podobne neefektívne. Okamžite po anexii Krymu a po vypuknutí konfliktu na východnej Ukrajine bol ruský prezident Vladimir Putin na medzinárodných fórach za vyvrheľa. Lenže dnes jeho postavenie vyzerá značne odlišne.

Hoci Rusko už viac nepozývajú na samity G7, Putin je naďalej plnoprávnym účastníkom samitov G20. V Soči privítal nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, v Petrohrade francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a vo Vladivostoku lídrov ázijských krajín. V júli 2018 sa v Helsinkách zúčastnil aspoň na pohľad srdečného stretnutia s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý povedal, že chce s Putinom vychádzať. Minuloročné majstrovstvá sveta vo futbale v Rusku nebojkotovala žiadna krajina, čo je veľký kontrast oproti letnej olympiáde v Moskve v roku 1980, ktorú z dôvodu sovietskej invázie do Afganistanu bojkotovali desiatky krajín. Ak je toto izolácia, určite nie je nákladná.

Stále dôvod hrdosti

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie