Herečka Jana Oľhová: Deti mi vyčítajú, že ich málo chválim
Učiteľka ju raz upozornila, že jej deti nemajú dostatočné „laktíky“ do tohto sveta. „Možno to myslela v dobrom, no podľa mňa deti treba vychovávať inak,“ hovorí Jana Oľhová.
Zastihla som vás počas skúšok v SND. Čo skúšate?
Hru izraelského dramatika Chanocha Levina „Pohreb v zime“. My ju uvádzame pod názvom „Pohreb alebo svadba – čo skôr?“. Neverili by ste, ako to zvýšilo predajnosť. Už to je dôkaz, ako sa chceme vyhnúť smrti, ale Levin o nej píše rád.
V SND hráte aj v ďalších predstaveniach.
Áno, hrám, ale paradoxne bývam v Martine, kde hrám tiež v divadle.
Nikdy ste sa nechceli presťahovať do Bratislavy, keď tu máte viac práce?
Neviem, či život musí súvisieť len s prácou. Ja sa rada vraciam domov. Môj domov je v Martine. Ťažko sa to vysvetľuje.
Presťahovať sa by možno bolo racionálnejšie.
Áno, môže to vyzerať ako totálne bláznovstvo, ale takéto „pnutie“ medzi dvomi mestami je zaujímavé. Po dvoch – troch dňoch musíte z Bratislavy odísť, aby ste sa stali slobodnejšími.
V čom je to v Martine iné?
Už len v tom, že sa pozriete okolo seba a vidíte hory. Alebo vidíte kolegov, ktorí s vami chcú zostať aj po predstavení a rozprávať sa.
V Bratislave to tak nefunguje?
Tu všetci hneď nasadnú do svojich áut.
A idú rovno domov?
Neviem, kam všetci idú. Ani po tom nepátram. Tu sa ľudia jednoducho veľmi spolu nebavia.
