Prečo konzervatívci potrebujú svoj hlas
KDH alebo niečo ako KDH v parlamente potrebujeme. Ak tam nie je, je to len horšie.
Pred parlamentnými voľbami v roku 2016 sa dalo staviť na to, že sa Kresťanskodemokratické hnutie nedostane do parlamentu, a zarobiť slušné peniaze. Kurz síce s blížiacimi sa voľbami klesal – začínal sa niekde pri 60:1 a končil sa na 6:1 –, aj tak však bol privysoký. Preložené do zrozumiteľného jazyka: pravdepodobnosť, že sa KDH do parlamentu nedostane, bola väčšia, ako kurz ukazoval.
Samozrejme, KDH si parlamentné prázdniny zaslúžilo. Stačí si spomenúť na to, že keď Pavol Hrušovský v prezidentských voľbách ako spoločný kandidát vtedajšej opozície získal legendárnych 3,3 percenta, s bohorovným pokojom vyhlásil, že politický život ide ďalej. Nešiel.
Problém je v tom, že KDH – alebo niečo ako KDH – v slovenskej politike a parlamente potrebujeme; ak tam nie je, je to len horšie.
Konzervatívna/katolícka (nerovná sa, ale pre potreby stĺpčeka zjednodušujeme) agenda je absolútne legitímnou súčasťou verejnej debaty, má aj svoje opodstatnenie. Konzervativizmus, teda názor, že tak ako to je, je to viac-menej dobre a zmeny by sme mali päťkrát premerať a až potom rezať, je za normálnych okolností normálnym svetonázorom. Nerovná sa tvrdeniu, že je Zem plochá, nerovná sa ani návratu do stredoveku. S dôrazom na normálne okolnosti.
Práve teraz totiž máme možnosť vidieť, ako to vyzerá, ak KDH v parlamente nie je. Katolíckych
