Denník N

Keď smrť padala na mesto. Príbeh o tom, ako sa Sovietom vymkla z rúk biologická zbraň

V roku 2014 sa v Maďarsku nakazilo antraxom 6 ľudí. Foto – TASR/MTI
V roku 2014 sa v Maďarsku nakazilo antraxom 6 ľudí. Foto – TASR/MTI

Pri štyridsiatom výročí „bakteriologického Černobyľa“ si pripomíname nielen pamiatku obetí, ale i riziko zneužitia baktérií a vírusov na vojenské a teroristické ciele. K zbraniam, ktoré by vôbec nemali existovať, patrí antrax, čierne kiahne, mor, tularémia, brucelóza či ebola. Sverdlovsk 1979 je trvalým varovaním.

Pokiaľ ide o sverdlovský incident, isté sú len tri veci: že sa skutočne stal; že mŕtvych bola celá kopa; a že veľká časť z toho, čo sa o ňom hovorilo a písalo, sú omyly a klamstvá. Všetko ostatné je neisté, počínajúc presným dátumom udalosti.

V novembri 1979 priniesol ruský exilový časopis vychádzajúci v západnom Nemecku správu, že na jar došlo vo Sverdlovsku k výbuchu v továrni na bakteriologické zbrane. Následná epidémia vraj zabila tisíce ľudí, ale vláda všetko utajila.

To vzbudilo pozornosť amerických tajných služieb a ozbrojených síl – okrem iného preto, že ZSSR bol rovnako ako USA signatárom dohody z roku 1972 o zákaze útočných bakteriologických zbraní. Továreň, akú článok opisoval, vôbec nemala na sovietskom území existovať.

Po vyhodnotení správy prevládla skepsa. Západní odborníci si nerobili ilúzie, že by Sovietsky zväz dohodu neporušoval, samotná Amerika sa tiež pohybovala prinajmenšom na hrane. Nevedeli si však predstaviť, že by Sovieti umiestnili taký objekt dovnútra veľkomesta.

Jekaterinburg je štvrté najväčšie mesto v Rusku, o trochu ľudnatejšie než Praha. Leží na Urale, na geografickom predele medzi Európou a Áziou, dosť ďaleko od centra európskeho Ruska. Od Moskvy ho delí 1500 kilometrov. V sovietskych časoch sa mesto volalo Sverdlovsk a patrilo k hlavným centrám zbrojného priemyslu v ZSSR.

Lži, kam sa len pozriete

Agentúra TASS po pol roku vydala vysvetlenie, ktorým všetko uviedla na pravú mieru. Podľa neho na jar 1979 skutočne došlo k hromadnému výskytu antraxu. Jeho príčinou však bol nelegálny predaj kontaminovaného mäsa, počet obetí bol rádovo nižší, než oznámila emigrantská tlač, a žiadna továreň na bakteriologické zbrane neexistuje – ani vo Sverdlovsku, ani nikde inde.

V roku 1986 získal povolenie na návštevu ZSSR harvardský mikrobiológ Matthew Meselson. Prezrel si sovietsku dokumentáciu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie