Denník N

Lobing po švédsky: výrobca stíhačiek objavil Košice, sľúbil pomoc výskumníkom

Foto - Wikipedia
Foto – Wikipedia

Zbrojovka Saab ohlásila spoluprácu s univerzitným centrom, ktoré má poskytnúť zázemie začínajúcim firmám.

Manažéri švédskej zbrojovky Saab by radi ukázali, že na Slovensko neprišli len zarobiť peniaze a vrátiť sa domov.

Ficovej vláde chcú predať svoje stíhačky Gripen a radary na protivzdušnú obranu. Okrem toho sa však rozhliadli po krajine a vytypovali si miestnych partnerov, ktorým by mohli pomôcť.

„V krajinách, kde sme prítomní, sa snažíme o nadviazanie dlhodobej spolupráce,“ hovorí viceprezident Saabu pre marketing Daniel Boestad.

Švédi zistili, že na Slovensku nie sú príliš rozvinuté takzvané podnikateľské inkubátory – centrá, ktoré by pomáhali nádejným výskumníkom dostať svoje nápady na trh.

Dohodli si preto spoluprácu s Technickou univerzitou v Košiciach, ktorá sa jeden takýto inkubátor chystá otvoriť. „Košická univerzita na nás svojimi projektmi urobila dojem,“ pochválil Saab Košičanov.

Vzájomnú družbu predstavili Saab a košická univerzita minulý štvrtok. Foto N - Tomáš Benedikovič
Vzájomnú družbu predstavili Saab a košická univerzita minulý štvrtok. Foto N – Tomáš Benedikovič

Švédske kontakty

Zbrojovka si pôvodne hľadala príležitosti v Bratislave, zistila však, že v Košiciach by o ňu stáli viac.

„My sa už niekoľko rokov pripravujeme na rozbehnutie podnikateľského inkubátora. Chýbali nám skúsenosti, ako ho vybudovať a ako ho riadiť,“ hovorí rektor Technickej univerzity v Košiciach Anton Čižmár.

Saab preto ponúkol svoje kontakty. Univerzite sprostredkoval exkluzívnu spoluprácu s podnikateľským inkubátorom Lead zo švédskeho Linköpingu, od ktorého sa môžu Košičania učiť.

„Neponúkame priamo peniaze. Z nášho pohľadu je dlhodobá spolupráca výhodnejšia, než nejaká jednorazová finančná pomoc,“ hovoria Švédi.

Švédska zbrojovka podniká po celom svete a zamestnáva okolo 14-tisíc ľudí. Vedenie košickej univerzity tvrdí, že presne takéhoto silného partnera potrebujú.

„My sme búchali na všetky dvere, ale na Slovensku chýba vládny plán na podporu takýchto centier. Preto si hľadáme partnerov z biznisu, ako je práve Saab,“ dodáva Čižmár.

Košický inkubátor by mal začať fungovať už v lete. Zastrešiť by naraz mohol sedem sľubných firiem.

Inkubátor košickej univerzity by mal naraz zastrešiť projekty siedmych rôznych firiem. Foto - TASR
Inkubátor košickej univerzity by mal naraz zastrešiť projekty siedmich rôznych firiem. Foto – TASR

Nápad pre fabriky

Podnikateľské inkubátory sú založené na myšlienke, že budú pomáhať nápadom, ktoré by mohli mať šancu preraziť na trhu. Nádejným podnikateľom poskytnú možnosť využívať kancelárie, prístroje na rôzne experimenty, alebo im pomôžu so zháňaním investorov.

„Je fajn, že v Košiciach máme už teraz mnoho pracovných miest v oblasti IT, takže mladí ľudia nemusia po škole automaticky odchádzať,“ hovorí Čižmár.

„Teraz by sme sa radi posunuli ďalej. Chceme podporiť tých, ktorí majú nejaké nápady a chcú viac než rutinnú prácu,“ dodáva.

Jedným z projektov, ktorému by košický inkubátor mal pomáhať, je Fixer. Skupina výskumníkov pod vedením Ivana Klimka sa rozhodla ponúknuť fabrikám metódu, ako minimalizovať chyby, ktorých sa na linkách dopúšťajú robotníci.

Riešenie spočíva v tom, že sa robotníkom rozdajú okuliare, na ktorých budú malé kamery. Tie by pomocou infračerveného signálu sledovali, či pracovníci montujú súčiastky tak, ako majú predpísané. A v prípade odchýlky by sa automaticky zastavili stroje.

„Pokiaľ robotníci musia robiť monotónnu prácu, často sa stane, že nechtiac urobia chyby. To však pre firmy znamená zdržanie, plytvanie materiálom či zmluvné pokuty,“ hovorí Klimek, čerstvý absolvent košickej univerzity.

Ako má fungovať Fixer košických výskumníkov.
Ako má fungovať Fixer košických výskumníkov.

Klimek dúfa, že práve vznikajúci inkubátor ich projektu pomôže. „Je niečo iné, keď idete na trh sami za seba, ako keď máte za sebou univerzitu, ktorá má nejaké zázemie i nejaké kontakty,“ poznamenáva Klimek.

Až doteraz mali výskumníci najbližšie takéto centrum v poľskom Krakove. „Bude, samozrejme, fajn, keď podnikateľský inkubátor budeme mať aj tu v Košiciach,“ dodáva.

Lobing po švédsky

Zbrojovka Saab (ktorá je majetkovo oddelená od automobilky rovnakého mena) môže len ťažko skrývať, že jej záujem o Košice má spojitosť s armádnymi obchodmi. Ešte pred štyrmi rokmi Švédi hovorili, že na Slovensku neplánujú žiadne aktivity.

Potom však nastúpila druhá Ficova vláda. Jej minister obrany Martin Glváč sa začal pohrávať s myšlienkou, že by obstaral nové stíhačky namiesto súčasných ruských strojov MiG-29.

Švédi zareagovali okamžite. So slovenskými politikmi či vojakmi nadviazali prvé kontakty a začali sponzorovať organizovanie bezpečnostných či biznisových konferencií v Bratislave.

Tie poskytujú kulisu pre nezáväzné rokovanie a zároveň na nich Švédi ukazujú propagačné materiály svojich stíhačiek či ďalších vojenských „hračiek“.

Pred niekoľkými mesiacmi prišla ďalšia fáza. Saab si v Bratislave otvoril kanceláriu a začal nadväzovať spoluprácu s domácimi výskumníkmi.

„Sme firma zameraná na inovácie, preto sa snažíme vyhľadávať sľubné projekty,“ tvrdí Boestad. Minulý týždeň napríklad Saab v spolupráci so švédskou ambasádou organizoval seminár o inováciách v Bratislave, na ktorý priletel aj štátny tajomník švédskeho ministerstva pre podnikanie Oscar Stenström.

Obrázky stíhačiek nemôžu chýbať ani na konferencii o nádejných podnikateľoch. Foto N - Tomáš Benedikovič
Stíhačky nemôžu chýbať ani na konferencii o nádejných podnikateľoch. Foto N – Tomáš Benedikovič

Miesto montovní

Ešte donedávna mohli zbrojovky pri veľkých obchodoch ponúkať takzvané offsety. Teda navrhnúť vládam, že ak im dajú požadovanú zákazku, do jej realizácie zapoja miestny priemysel.

Spolupráca sa však často skončila pri tom, že zbrojovky od domácich firiem kupovali len menej sofistikované súčiastky, alebo ich využívali na zmontovanie privezeného polotovaru.

Tento typ pomoci pred pár rokmi zakázala Európska komisia. Saab preto musel zvoliť inú cestu a ako najlepšia alternatíva mu pripadala podpora mladých slovenských výskumníkov.

Podobný typ lobingu je bežný aj inde. Keď sa napríklad americká spoločnosť Westinghouse pred časom uchádzala o dostavbu českej jadrovej elektrárne Temelín, pražskí vedci naraz začali dostávať ponuky na spoluprácu od amerického námorníctva.

Či záujem Švédov o Slovensko pretrvá aj v prípade, že Saab žiadny obchod neurobí, sa ešte len ukáže. Manažéri zbrojovky v každom prípade zdôrazňujú, že s Košičanmi chcú spolupracovať aj naďalej.

Samotní výskumníci tieto súvislosti zatiaľ príliš neriešia. „Samozrejme všetci poznáme dôvody, prečo Saab prišiel na Slovensko, to ale nie je podstatné. My sme radi, že tu máme takúto významnú firmu, ktorá nám môže pomôcť,“ hovorí Klimek.

Teraz najčítanejšie