Zabíjali sa kolegovia aj susedia, svet sa iba prizeral. Od genocídy v Rwande prešlo 25 rokov
Šiesteho apríla 1994 letel rwandský prezident Juvenal Habyarimana z Tanzánie do Kigali, hlavného mesta Rwandy. Vracal sa z rozhovorov, ktoré mali pomôcť pri zabezpečení skutočného mieru po občianskej vojne medzi jeho armádou a Rwandským vlasteneckým frontom (RPF), vtedy exilovou organizáciou, ktorá je dnes vládnou stranou.
Jeho lietadlo však v hlavnom meste nepristálo. Neďaleko letiska ho zasiahla raketa vypálená zo zeme. Na palube bol aj prezident susedného Burundi a prezidentovi poradcovia. Všetci zomreli a ich smrť rozpútala presný opak toho, čo mali priniesť rokovania v Tanzánii – krvavú genocídu, ktorej priebeh a krutosť dodnes vyvolávajú znepokojenie.
Za tri mesiace zomrelo 800-tisíc až milión ľudí – Hutuovia, väčšinové obyvateľstvo Rwandy, vyvražďovali Tutsiov, ktorí sú v menšine a umiernených Hutuov. Svet sa iba prizeral.
„Vezmite si najlepší odhad: 800-tisíc zabitých za sto dní. To je 333,3 vraždy za hodinu, päť a pol vyhasnutého života za minútu. Zvážte aj to, že väčšina tohto zabíjania sa uskutočnila v prvých troch až štyroch týždňoch a k počtu mŕtvych pridajte nespočetné légie zmrzačených,“ píše americký novinár Philip Gourevitch vo svojej knihe Chceli by sme vám oznámiť, že zajtra nás aj s rodinami pozabíjajú.
Zabíjali sa všetci – susedia, kolegovia, dokonca aj rodina. „Po celej Rwande sprevádzalo masakre hromadné znásilňovanie a lúpenie. Rozhlasoví hlásatelia poslucháčom pripomínali, aby sa nezľutovali ani nad ženami a deťmi,“ dodáva Gourevitch.
Zbraňou boli ľudia
Na to, aby sme chápali, o čo vlastne v Rwande išlo, musíme vedieť, že
