Denník N

Japonsko v lete obnoví komerčný lov veľrýb. Je to barbarstvo voči prírode, vraví slovenský biológ

Vráskavec dlhoplutvý skáče nad hladinu. Jedna z hypotéz je, že ide o signál o jeho zdatnosti. Foto – Fotolia
Vráskavec dlhoplutvý skáče nad hladinu. Jedna z hypotéz je, že ide o signál o jeho zdatnosti. Foto – Fotolia

Podľa biológa Vladimíra Kováča z UK je svetový oceán vo veľmi zlom stave. „Rozhodne nie je dobrý nápad, ak tlak na ekosystémy ešte zvýšime a pridáme k nemu aj lov veľrýb,“ dodal vedec.

Najprv sme dostali bezpečnostné pokyny, rozdelili si loď na 12 častí ako hodinový ciferník (s dvanástkou na nose) a potom sme vyplávali na more v kalifornskom montereyskom zálive.

Bolo to minulý rok v marci a nedúfal som, že uvidíme nejaké veľryby.

No počas poldňového výletu sme skoro neustále kričali „tri“, „šesť“ alebo „dvanásť“, aby sme upriamili pozornosť posádky a ďalších turistov na palube na obrovské cicavce okolo nás (trojka bola ako na hodinách vpravo, šestka vzadu na chvoste lode atď.).

Videli sme najmä veľrybovca sivého (Eschrichtius robustus) a niekoľko ďalších druhov veľrýb, z nich asi desať sa opakovane objavovalo pri našej lodi, asi vo vzdialenosti od 20 metrov.

Skok nad hladinu

Na záver plavby, hoci vo vzdialenosti niekoľko stoviek metrov, sme zahliadli aj výskok veľryby nad hladinu (z angl. breaching). Zrejme išlo o vráskavca dlhoplutvého (Megaptera novaeangliae), ktoré v tejto oblasti tiež migrujú.

Prečo niektoré druhy veľrýb takýmto spôsobom skáču, nie je dosiaľ jasné. Podľa jednej z hypotéz ide o signál, že zviera je natoľko fyzicky zdatné, že si môže dovoliť mrhať energiou na takéto „zbytočné“ aktivity. V konečnom dôsledku tak môže ísť o ukážku dominantného postavenia alebo dvorenia.

Zvuk, ktorý vzniká pri dopade zvieraťa, by mohol omráčiť či vystrašiť korisť. Možno ide aj o formu hry alebo spôsob, ako sa zbaviť parazitov na koži.

Najlepšie skoky veľrýb nad hladinu. Zdroj – Zoobru/YouTube

Japonsko obnoví komerčný lov

Japonsko však oznámilo, že po vyše 30 rokoch v júli obnoví komerčný lov veľrýb, takže možností, ako nerušene pozorovať tieto cicavce, zrejme ubudne.

Rozhodnutie ázijskej krajiny sa stretlo s kritikou mnohých ekológov a politikov, ktorí ho označili za krok späť.

Komerčný lov veľrýb bol zakázaný v roku 1986, no Japonsko ho obchádzalo tvrdením, že veľryby loví na „vedecký výskum“.

„Hovorili, že musia veľryby loviť pre vedu. V Južnom oceáne zabili až tisíc veľrýb ročne. Bolo to v chránenej oblasti okolo Antarktídy (v angl. Southern Ocean Whale Sanctuary – pozn. red.), kde sa veľryby majú chrániť. Postupne ich úlovky klesali, lebo sme v tej oblasti boli veľmi aktívni, takže sa dostali na zhruba 300 ulovených veľrýb ročne. Myslíme si, že sme za 12 rokov našich aktivít zachránili viac ako

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Príroda

Veda

Teraz najčítanejšie