Dnes prebehne prvá z vedeckých debát Science na N-tú, o umelej inteligencii

O téme – Umelá inteligencia – príležitosť alebo hrozba? – prídu diskutovať:

• prof. Ing. Peter Hubinský, PhD. (vedúci oddelenia robotiky a zástupca riaditeľa Ústavu robotiky a kybernetiky FEI STU),
• RNDr. Andrej Lúčny, PhD. (oddelenie umelej inteligencie Katedry aplikovanej informatiky, UK)
• prof. Ing. Peter Sinčák, CSc. (vedúci Katedry kybernetiky a umelej inteligencie, TUKE)

Diskusia začne o 18:00 hodine a prebehne v Martinuse na Obchodnej 26 v Bratislave. Vstup je voľný.

Pozvaným hosťom sme už vopred položili niekoľko otázok:

V ktorej aplikácii v umelej inteligencii budúcnosti vidíte najväčší prínos pre spoločnosť?

Andrej Lúčny: Ja osobne sa teším na auto, ktoré bude skutočným samochodom, čiže kočom nielen bez koní, ale aj bez kočiša. Dochádzam do práce zo vzdialenosti 100 km, takže by som to určite vedel oceniť.

Peter Sinčák: Medicína, doprava, výrobný priemysel a ďalšie oblasti.

Peter Hubinský: Určite pri riadení komplexných a rýchlo sa meniacich systémov, v ktorých človek z rôznych dôvodov nevie zastať úlohu supervízora. V systémoch, kde nepostačujú lokálne riadiace systémy v jednotlivých subsystémoch, ktoré sú na nejakom hierarchickom princípe riadené vyššími úrovňami.

Asi ste videli v nejakom dokumentárnom filme reakciu kŕdľa rýb na prítomnosť približujúceho sa dravca. Tie ryby nemajú žiadne nadradené riadenie a napriek tomu sa celý kŕdeľ s neuveriteľnou dynamikou snaží vyhnúť stratám jeho príslušníkov. Možno práve tento princíp kolektívnej inteligencie, viditeľný pri včelách, mravcoch a ďalších kolektívne žijúcich zvieratách, je cestou pre riadenie v úvode spomenutých systémov.

Od vývoja ktorej by ste sa ako vedec dištancovali? 

Andrej Lúčny: Tu sa odo mňa asi čaká, že poviem od zbraní. Ale ja by som sa od nich rozhodne nedištancoval. Ľudia často filozofujú o tom, či nás raz ovládnu roboty, a zabúdajú pritom na oveľa pravdepodobnejšiu možnosť, že pomocou robotov ovládnu jedni ľudia druhých. Pokiaľ nebudeme chcieť byť tými druhými, budeme musieť mať možnosť stať sa tými prvými. Tú, samozrejme, nesmieme využiť, ak sa chceme ešte niekedy pozrieť do zrkadla.

Peter Sinčák: Od erotického priemyslu.

Peter Hubinský: Od predstavy generálov niektorých vyspelých krajín o robotickej armáde. Umelá inteligencia totiž môže pracovať s ľudskými protivníkmi ako s pohyblivými zdrojmi infračerveného žiarenia, ktoré je potrebné zlikvidovať. Tam môžu ísť všetky morálne či iné ľudské hodnoty bokom a celé to bude len o tom, kto má väčšiu palebnú silu.

Medzi ľudské vlastnosti patrí aj nerozhodnosť či ľútosť, a keďže bojové stroje tieto vlastnosti – z pochopiteľných dôvodov – nebudú mať, budú ľudia v prípadnom konflikte tohto typu jednoznačne ťahať za kratší koniec.

Umelou inteligenciou a robotmi sa inšpirovalo množstvo scenáristov science-fiction. Ste fanúšikom takýchto filmov alebo počas nich rozmýšľate len nad tým, prečo by to takto nemohlo fungovať?

Andrej Lúčny: Nie som veľkým fanúšikom sci-fi a viac sa mi páčia tie diela tohto druhu, ktoré sa o vedeckú korektnosť vôbec nesnažia, ako napríklad Červený trpaslík. Tým dielam, ktoré sa o vedeckú korektnosť snažia, sa to totiž málokedy podarí.

Bežný divák to možno nepostrehne, ale môjmu oku dosť vadí, keď umelé robotické dieťa odvezú na smetisko autom, ktoré ešte stále používa volant, alebo keď robotický hrdina nasadne do vrtuľníka, ktorý ovláda kniplom (páka na ovládanie lietadla, pozn. red.), a nie počítačom. Nehovoriac o kozmickom priestore, v ktorom všetko hučí, aj keď sa vo vesmíre zvuk nešíri. Aj také diela však dokážu divákovi o ľudstve veľa povedať. Nehovoria však skoro nič o tom, čo nás naozaj čaká.

Peter Sinčák: Jasné. Pre mňa boli prelomové filmy Umelá Inteligencia, Ja Robot a Real Steal.

Peter Hubinský: Ja som v mladosti prečítal stovky science-fiction poviedok či románov, videl desiatky filmov, a hoci si konkrétny obsah mnohých z nich presne nepamätám, určite vo mne veľa posolstiev zostalo. To máte ako s impresionistami. Namaľujú možno úplne bežný výjav – kvetinu či sediaceho človeka. Ale namaľujú ho tak, že nad obrazom rozmýšľate, zostane vo vás niečo, aj keď z galérie vyjdete.

Že sa po rokoch splnilo len pár percent predpovedí týchto fantastov? Veď presne o tom to je. Oni pripravujú pôdu pre tých, ktorí budú v budúcnosti pred takýmito problémami reálne stáť, ak príslušná technológia pokročí.

Pokiaľ hovoríme o všetkých tých typicky neradostných víziách, berme ich ako varovanie pred tým, ako to nemá byť, na čo si dať pozor, a ako povzbudenie do hľadania nových riešení.