Denník N

NATO proti globálnej tyranii

Lídri členských krajín pred oficiálnym otvorením samitu NATO v sídle NATO v Bruseli 11. júla 2018. Foto – TASR/AP
Lídri členských krajín pred oficiálnym otvorením samitu NATO v sídle NATO v Bruseli 11. júla 2018. Foto – TASR/AP

Zaujíma Donalda Trumpa, že Rusko a Čína sa snažia prerobiť svet na svoj obraz? A čo s tým hodlá robiť? 

Tento mesiac si pripomíname 70. výročie založenia Severoatlantickej aliancie, najúspešnejšieho vojenského spojenectva v dejinách. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg predniesol prejav na spoločnom zasadnutí amerického kongresu, čo je udalosť, ktorá umožňuje americkým zákonodarcom demonštrovať, že im stále záleží na spojenectve, ktoré prezident Donald Trump považuje za anachronizmus. Ale podporovatelia NATO by nemali zaspať na vavrínoch minulých úspechov. Mali by myslieť na to, ako adaptovať americké spojenectvá na situáciu, keď po celom svete prebieha súboj medzi liberalizmom a autokraciou.

Hrozí nám svet podľa autokratov

Myšlienka globalizovať americké spojenectvá nie je nová. V roku 1961 John F. Kennedy vyzval na vznik „veľkej globálnej aliancie“, ktorá by zjednotila ľudstvo v boji proti tyranii, chudobe, chorobám a vojne. V čase vlády Georgea W. Busha zaznievali výzvy na vytvorenie „globálneho NATO“ či „demokratickej ligy“. Tieto návrhy však neviedli nikam, čiastočne aj preto, že NATO si stále lízalo rany z irackej vojny a tiež preto, že na svete nebola žiadna zjavná hrozba, ktorá by demokracie celého sveta zjednotila. Dnes sú však podmienky iné.

Svet sa drobí s tým, ako autoritatívne mocnosti, predovšetkým Čína a Rusko, pracujú na podkopaní, revízii a možno aj povalení liberálneho medzinárodného poriadku, ktorý vybudovali Spojené štáty a ich spojenci. Autokratickí lídri v Moskve a v Pekingu chápu, že dominancia liberálnych hodnôt predstavuje pre tamojšie režimy existenčnú hrozbu, a že budú bezpečnejšie a z geopolitického hľadiska efektívnejšie vo svete, kde by bola demokracia oslabená a kde by dominovala autokracia. Čína a Rusko sa snažia zväčšiť svoju geopolitickú moc a vplyv a snažia sa oslabiť či korumpovať demokratické politické systémy. Takisto exportujú nástroje a príklad technologickej represie k spriazneným diktátorom po celom svete.

Rusko zasahovalo do volieb v Európe, v Spojených štátoch i v Latinskej Amerike. Čína využíva svoj vplyv a ekonomické donucovanie na to, aby podriadila svojej vôli demokracie od Oceánie po východnú Európu. Analytici sa môžu dohadovať, či ide o novú studenú vojnu, isté však je, že ide nepochybne o dôležitý boj o rovnováhu síl i myšlienok. To si vyžaduje, aby sa svetové demokracie zomkli pri obrane svojich geopolitických záujmov a politických inštitúcií.

Odpovede nájdeme len spolu

Nemalo by to vyzerať ako formálna vojenská aliancia, ktorá by zahŕňala súčasných amerických demokratických spojencov. Napokon, v rámci tohto sveta existujú aj deliace línie. Niektoré európske krajiny sú stále viac znepokojené rastúcou čínskou mocou a predátorským správaním, iné vidia Peking najmä ako zdroj investícií a obchodných príležitostí, kým ďalšie sa pokúšajú tieto dva pohľady spojiť. Pokúšať sa formálne zjednotiť existujúce aliančné štruktúry v Európe, v Severnej Amerike a v ázijsko-pacifickom regióne by so sebou nieslo riziko oslabenia tejto kohézie.

Ak majú už dnes Južná Kórea a Japonsko problém zostať bok po boku čeliac hrozbám, ktoré predstavujú Severná Kórea a Čína, ako by fungovalo „globálne NATO“, kam by patrili aj desiatky iných demokracií? A ak už dnes majú občania západoeurópskych krajín pochybnosti o tom,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie