Denník N

Politológ Marušiak: Heslo Postavme sa zlu zaradilo Čaputovú medzi populistických politikov

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Zuzana Čaputová podľa neho stelesňuje veľmi nekonkretizované želanie zmeny, Smeru sa môže vypomstiť závislosť od SNS či od kotlebovcov, a po jeho destabilizácii môže na ľavej strane spektra zostať spálená zem. Politológ Juraj Marušiak si tiež myslí, že kampaň proti Smeru sa môže vypomstiť všetkým, pretože vedie k sebadeštrukcii demokratických síl.

Aké sú podľa vás najdôležitejšie zistenia z prezidentských volieb?

V prvom rade, najmä druhé kolo ukázalo, že veľa ľudí tieto voľby odignorovalo. Jedným z vysvetlení je, že do druhého kola sa dostali dvaja proeurópski kandidáti, iné je, že ľudia mohli byť po komunálnych a po prvom kole prezidentských volieb unavení. A je tiež možné, že voličov unavili osobné ataky, kde nešlo ani tak o program, ale o reakcie ad hominem. Dôležitá vec je, že popri nominálnej ľavici, ktorú predstavuje Smer, a popri pravici predstavovanej opozičnými stranami a sociálnoliberálnom segmente, ktorý zastupovala Zuzana Čaputová a Progresívne Slovensko, tu existuje aj výrazný tretí pól – radikálna pravica.

Harabinovci a Kotleba sa zvyknú označovať za antisystém. Minimálne v prípade Štefana Harabina je to veľmi zvláštne, keďže stále pôsobí na Najvyššom súde, bol jeho predsedom a dokonca aj ministrom spravodlivosti. Ukázalo sa, že na Slovensku existujú regióny, ktoré nemajú dôvod veľmi oslavovať súčasný ekonomický rast, neprofitujú z neho, zostali vnútornou perifériou krajiny, a práve tu víťazil či aspoň výrazne uspel Harabin.

O čom hovorí víťazstvo Zuzany Čaputovej?

Zuzana Čaputová podľa mňa stelesňuje veľmi nekonkretizované želanie zmeny. Je to akýsi veľmi tajomný prísľub, pretože prezidentský kandidát ani nemôže mať konkrétny program. Jej strana zatiaľ vystupuje ako technokratický subjekt, ktorý sa netají tým, že je podporovaný niektorými významnými podnikateľskými kruhmi, čo v slovenskej politike nepredstavuje žiadne zásadné nóvum. Na druhej strane, možno povedať, že ide o generačnú rebéliu. Myslím si, že generácia ľudí pod 50 cíti nespokojnosť s existujúcou politikou. Zuzana Čaputová mala v roku 1989 len 16 rokov, politicky sa socializovala už v období demokracie. Či táto generačná zmena prinesie novú kvalitu politiky, ešte nevieme. Zatiaľ by som bol veľmi opatrný, možno až skeptický.

Kandidovať na hlavu štátu s nejakým veľmi konkrétnym programom sa nedá, ale Čaputová hovorí aspoň o tom, že jej záleží na spravodlivosti, na tom, aby zákony platili pre všetkých rovnako. Nemôže zo svojej pozície dosiahnuť aspoň toto?

Sama to uskutočniť určite nemôže. Ak by to od nej niekto očakával, bude sklamaný, pretože prezident síce môže politické dianie výrazne ovplyvňovať, ale nie je rozhodujúcim činiteľom. Nemá právo zákonodarnej iniciatívy. Slovenská republika je parlamentnou republikou, z čoho vyplýva, že veľmi dôležitý je pomer síl v Národnej rade. A tu sa radikálna obmena zatiaľ nečrtá. Navyše, všetky takéto zásadné zmeny trvajú dlhšie ako jedno funkčné obdobie prezidentky, ktorá, navyše, bude mať v prvom roku svojho pôsobenia dočinenia s nie veľmi priaznivo naladenou parlamentnou väčšinou.

Zuzana Čaputová hovorila o tom, že chce prinavrátiť dôveru ľudí v štát. To je dobré heslo, pretože táto dôvera je podmienkou demokratického fungovania, ale treba si uvedomiť aj to, že dôvera v štát a demokratické mechanizmy klesá prakticky vo všetkých vyspelých demokraciách. To sú trendy, ktoré sa nedajú ovplyvniť len na národnej úrovni. A ešte je tu otázka, či Slováci vôbec niekedy mali dôveru v štát.

Čo tým presne myslíte?

Štát tu bol väčšinou vnímaný ako nepriateľská inštitúcia, ktorú treba vždy nejako oklamať. To, čo sa deje na najvyššej úrovni, myslím uchvátenie štátu a rôzne podvody, sa často stretáva s tichou akceptáciou zo strany väčšiny obyvateľstva. To hovorím o malej korupcii, ale aj o tom, že slovenskí voliči majú tendenciu odpustiť či aspoň prižmúriť oči, keď niečo zlé robí niekto z ich politického tábora. Tu by mali významnú úlohu zohrávať médiá, lenže tie sú podľa mňa tiež veľmi politicky polarizované a 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Viac od tohoto autora? Napísal knihu 2018: Rok protestov

Viac info

Prezidentské voľby 2019

Rozhovory

Zuzana Čaputová

Teraz najčítanejšie