Európsky superštát naše problémy nevyrieši

Predstaviteľ koalície strán Progresívne Slovensko a Spolu nedávno písal o tom, ako Slovensku pomôže zavedenie „európskej“ minimálnej mzdy. Nadviazal tak na vágny návrh francúzskeho prezidenta, ktorý by však s veľkou pravdepodobnosťou Slovákom priniesol rovnakú alebo nižšiu minimálnu mzdu, akú majú dnes. Akurát by sme mali k tomu navyše ďalšie európske predpisy a obmedzenia. Pre Slovensko nemá prakticky žiadny význam koordinovať výšku minimálnej mzdy s Portugalskom, Talianskom či Gréckom.

Progresívne Slovensko/Spolu hovorí o ideálnej minimálnej mzde vo výške 60 percent priemernej mzdy. To isté opakuje Robert Fico už 15 rokov, akurát sme sa k tomu zatiaľ nedopracovali ani my, ani ostatné krajiny Európy.

Navyše priemerná mzda v sebe často skrýva veľké rozdiely v platoch medzi bohatými a chudobnými či medzi regiónmi tej istej krajiny, preto odborníci minimálnu mzdu porovnávajú skôr s mediánom miezd.

Rokovania na európskej úrovni medzi 27 krajinami sú často komplikované, bez kompromisov sa nezaobídu. Napríklad ekonomický expert z hnutia francúzskeho prezidenta píše o minimálnej mzde vo výške 40 až 50 % mediánu. Je preto pravdepodobné, že „európska“ minimálna mzda by bola nakoniec dohodnutá na úrovni najviac 50 % mediánu miezd v tej-ktorej krajine. Keďže štatistický úrad má všetky údaje o platoch v ekonomike pomerne neskoro, napríklad minimálna mzda na rok 2019 by sa musela koncom predchádzajúceho roka určovať podľa mediánu 2017 (874 eur). Vyzeralo by to takto:

Prenesenie určovania minimálnej mzdy na európsku úroveň by teda ľuďom na Slovensku žiadne zlepšenie neprinieslo a táto právomoc by mala ostať u nás doma. Preto by som bola oveľa radšej, keby sa nám podarilo:

• Výrazne zlepšiť a zefektívniť riadenie štátu, znížiť korupciu a podvody s DPH (pozri milióny eur len u jedného Bašternáka): ušetrené peniaze využiť aj na lepšie platy zamestnancov štátu v školstve, zdravotníctve či sociálnych službách. Pri súčasnej minimálnej nezamestnanosti to postupne povedie aj k rastu miezd v súkromnej sfére.
• Rozumne využívať eurofondy a štátny rozpočet na podporu výskumu a inovácií vo firmách. Inovácie vytvárajú aj lepšie platené pracovné miesta.
• Razantne riešiť veľké regionálne rozdiely a marginalizované komunity.

V každom prípade som rada, že sú tu dnes ľudia, s ktorými môžeme pred eurovoľbami hovoriť o riešeniach problémov krajiny. A nie o lídroch kandidátky, ktorí napríklad v minulosti obhajovali rozkrádanie miliónov eur z európskej podpory na rozvoj Slovenska (SNS a nástenkový tender, za ktorý sedia jej dvaja ministri vo väzení), alebo o rôznych polopravdách, ktoré šíria niektoré iné politické strany.

Európska únia je veľmi dôležitá z hľadiska prosperity a stability celého kontinentu, je preto naším záujmom, aby fungovala čo najefektívnejšie. Pokiaľ to jednotlivým krajinám nič neprinesie, nemá význam prenášať ďalšie a ďalšie právomoci na európsku úroveň. Keďže v Bruseli rozhodujú hlavne ministri členských štátov (teda aj naši ministri) a poslanci Európskeho parlamentu volení tými istými voličmi ako poslanci národných parlamentov, nemôžeme sa nazdávať, že tam vyriešia všetky problémy, ktoré nevedia vyriešiť doma. Je veľa oblastí, v ktorých má spoločný európsky postup svoj význam. Musíme si však dať pozor, aby sme tento unikátny projekt neutopili v byrokracii a vo vzájomných sporoch.

Ako vidíme na príklade Veľkej Británie, odchod z Únie zatiaľ viedol k dvom rokom nekonečných sporov a ešte väčšiemu rozdeleniu krajiny. Slovenské strany volajúce po rovnakom riešení by krajinu poškodili na dlhé roky. Riešenie však nevidíme ani v neustálom presúvaní rozhodovania do Bruselu, ani vo vytváraní akéhosi európskeho superštátu. Urobím všetko pre to, aby v eurovoľbách prevážil rozumný a vyvážený prístup k Únii a aby naši budúci europoslanci zodpovedne menili Úniu k lepšiemu.