Olašskí Rómovia sa od ostatných Rómov líšia, preto im treba pomáhať inak

Autori pracujú na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity

Pod národnostnými menšinami na Slovensku si najčastejšie predstavíme pomerne homogénne skupiny. Maďar zo Senca a Maďar z Kráľovského Chlmca (340 kilometrov vzdušnou čiarou od seba a o dosť dlhšie autom) majú mnoho spoločného: hovoria totožným jazykom, sledujú rovnaké médiá, uznávajú rovnakých básnikov. Toto však u Rómov, ktorí tvoria najheterogénnejšiu menšinu v republike, neplatí.

Olašskí Rómovia sú azda najšpecifickejšou skupinou aj v rámci tejto množiny. Tvoria približne iba päť percent Rómov na Slovensku (okolo 20-tisíc ľudí). Kým ostatné skupiny Rómov („starousadlíci“) na naše územie prichádzali minimálne od 14. storočia, oni na územie dnešného Slovenska prišli až v 19. storočí (z Rumunska). Sú preto osobitou subetnickou skupinou, ktorá sa vyznačuje zachovaním tradičných noriem, špecifických spôsobov správania, sústavou jedinečných obyčají vo svojom spoločenstve do súčasnosti. Ich spoločenstvá sú často prísne hierarchické – každý vie, kde je jeho miesto a čo sa od neho očakáva. Navyše, olašský dialekt rómčiny je iný ako ten, ktorý používajú starousadlíci, pričom starousadlíci používajú vo veľkom počte aj slovenčinu a maďarčinu. Navzájom si preto nie všetko rozumejú, i keď hovoria rómčinou.

Kočovanie a snahy „zhora“ o jeho ukončenie (ktoré boli zavŕšené zákonom v roku 1958) mali značný vplyv na ich životný štýl a stratégie. Usídlili sa prevažne na juhozápade krajiny, v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Už počas kočovania sa živili najmä obchodom – „kšeftovaním“. Po usadení postupne prešli od obchodovania s koňmi k predaju rozličného tovaru na trhoch a jarmokoch. V poslednom čase je badať krízu v takomto spôsobe obživy, čo si začínajú