Denník N

Vládnu nám štvorkári (posledné slová Braňa Bezáka)

Päť postrehov z týždňa, v ktorom som zistil, že PS/Spolu sú neslovenskí, koalícia je muž na toalete a realita predbieha absurditu. A k tomu tipy na počúvanie, pozeranie a čítanie.

Pondelok:

Bola to výnimočná volebná kampaň. A nielen výsledkom.

Spomínam si, ako som pred parlamentnými voľbami 2016 sedel s politickým marketérom, ktorého klient sa ostro vyhraňoval voči Smeru. Vrcholila imigračná vlna a ja som sa spýtal, či jeho kandidátovi neprekáža Ficova odporná antiimigračná rétorika a prečo sa sa k nej nevyjadria. „Samozrejme, že prekáža, ale tým by sme žiadnych voličov nezískali,“ odpovedal marketér.

Počas kampane Zuzany Čaputovej som mal pocit, že váži slová nie preto, aby nestratila žiadneho voliča, ale preto, aby nestratila tvár. Na to nie sme pri slovenských politikoch zvyknutí.

A potom je tu Robert Mistrík. Jeho gesto nemá v slovenskej politickej prevádzke precedens. Len si spomeňte na cirkus, ktorý sa v predošlých prezidentských voľbách odohral, keď mali Kňažko a Procházka podporiť pred druhým kolom Kisku.

Bola to výnimočná kampaň. Ukázala, že úprimnosť a poctivosť víťazí nad cynizmom a kalkulom.

Utorok:

Niektoré národy majú svoje typické gestá. Talianske pohladenie krku smerom k brade vonkajšou stranou ruky na znak opovrhnutia. Francúzske potiahnutie spodnej strany oka ukazovákom ako vyjadrenie pochybností a nedôvery.

My Slováci máme mávnutie rukou – znak rezignácie. Slovné spojenie „Nič sa nedá robiť“ by sme mohli mať aj v štátnom znaku.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Posledné slová Braňa Bezáka

Nezaradené

Teraz najčítanejšie