Denník N

Na Slovákov chlieb a hry zaberajú

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vládnutie pomocou chleba a hier sa osvedčilo. Mení sa len to, čo si pod chlebom a hrami predstavujeme, pointa zostáva rovnaká.

Stratégia chleba a hier, inými slovami vyjadrené kupovanie obyvateľov s cieľom odpútať pozornosť od politických alebo ekonomických problémov, je taká stará ako politika sama.

Otázne, samozrejme, je, do akej miery zaberá na verejnosť. Nech sú jej účinky akékoľvek, najväčšie úspechy spravidla žne v hodnotovo otupenej spoločnosti, ktorej maximá záujmov neprekračujú úroveň elementárnych potrieb a prízemných pohnútok.

Za Tisa a komunistov

Pri pohľade na vyjadrenia niektorých mienkotvorných osobností zisťujeme, ako účinne na ľudí pôsobila v podmienkach Slovenska. Ako príklad môže poslúžiť rozhovor istého trnavského arcibiskupa o blahobyte Tisovej republiky. Nie odpor proti nespravodlivosti a porušovaniu základných ľudských práv, ale plná špajza a pocit sýteho brucha boli preň­ho rozhodujúcimi spomienkami na jednu z najhorších kapitol moderných slovenských dejín.

Aj komunistom sa podarilo stratégiu chleba a hier realizovať v úplnej dokonalosti. Kto by vo svojom okolí ešte aj dnes nepoznal aspoň jedného človeka, ktorý rád spomína na sociálne výdobytky diktatúry jednej strany. Nepracovať bolo zakázané, zdravotníctvo i školstvo vraj boli zadarmo a aj na rekreáciu pri Balatone sa našiel nejaký ten zamestnanecký bonus.

Lenže napríklad taká masová výstavba panelových domov v sedemdesiatych rokoch minulého storočia nebola výsledkom úprimného záujmu komunistov o lepšie sociálne zabezpečenie obyvateľov Československa, ale len náhrada frustrovaným ľuďom za okupáciu krajiny v auguste 1968 a za stratu nádeje na slobodu. Komunistom tento ťah vyšiel. Mladé rodiny dostali nové byty a deti splodené v Husákových králikárňach patria ešte aj dnes k najsilnejším populačným ročníkom.

Paneláky, štadióny a zľavy

Čas odvtedy pokročil a stratégia chleba a hier nadobudla nové podoby. Chlieb dnes reprezentujú na verejné financie nenáročné sociálne balíčky od cestovného (vraj) zadarmo, vianočných dôchodkov alebo zníženej dane na vybrané druhy potravín a liekov. Pod hrami sa nerozumejú len rôzne druhy športov, v ideálnom prípade futbal, ale aj dekadentné formy mediálnej zábavy či jednoduchého televízneho spravodajstva. Ak je navyše v hlavných večerných správach s vysokou sledovanosťou politické spravodajstvo potláčané do úzadia, stratégia chleba a hier naráža na živnú pôdu. 

Ani Robert Fico sa osvedčenej politickej stratégii nevyhýba, skôr naopak. Pozná tento národ skutočne veľmi dobre. Vie, čo naň platí a čím sa nechá kúpiť. Štátna podpora výstavby futbalových štadiónov na jednej strane a s veľkou sledovanosťou prezentované sociálne balíčky na strane druhej sú realizované presne v súlade s pravidlami stratégie chleba a hier. Vždy sú napasované adresne na konkrétny voličský segment, so sekundárnym dosahom na iné časti populácie a zakaždým v správnom čase.

Často sú ohlasované práve počas intenzívnych škandálov z politickej korupcie, ale s finálnou realizáciou v predvolebnom období, keď sa slávnostne prestrihávajú kolaudačné stužky na mnohokrát predražených stavbách. Kto by si v takej slávnostnej chvíli pripomínal negatívne aspekty vládnutia.

Nepôjde o marihuanu ani o imigrantov

Stratégiou chleba a hier Robert Fico oznámil tému kampane pred parlamentnými voľbami. Nepôjde o Váhostav, politickú korupciu, oligarchizáciu slovenskej politiky, pokles záujmu zahraničných investorov o Slovensko, ako by si možno želala súčasná opozícia. Nepôjde ani o marihuanu, interrupcie, homosexuálne partnerstvá, imigračné kvóty, prípadne nejakú tému importovanú z Bruselu, na ktorých si postavia svoj program amatéri z opozície. V popredí predvolebnej diskusie bude len a len tá ohlodaná kôrka chleba, ktorú predseda vlády niekoľko mesiacov pred voľbami podhodil slovenským voličom.

Na jednej strane tak bude stáť mohutný a mimoriadne stabilný kolos s jasnou predstavou o zásluhách slovenského dôchodcu, študenta, matky na rodičovskej dovolenke, na strane druhej impotentná a rozdrobená opozícia bľabotajúca čosi o akýchsi nesystémových opatreniach. Pre predsedu Smeru nebude ťažké presvedčiť väčšinu verejnosti, že voľbou opozičných strán budú musieť tú svoju kôrku chleba vrátiť späť.

Ako v roku 2012

Opäť tu budeme mať osvedčený scenár z volebnej kampane 2012. Fico situovaný do roly ochrancu chudobných (kto sa dnes necíti chudobný?), opozícia ako netvor útočiaci na sociálne istoty. K tomu milé úsmevy v záberoch z otvorenia trnavského futbalového štadióna (pred voľbami pre istotu bez doktorandov z UCM). A v pozadí toho všetkého vysmiati slovenskí, slovensko-českí alebo slovensko-bahamskí oligarchovia.

Niekto opäť dostane kus chleba, niekto sa dobre zabaví na novopostavenom štadióne a úzka skupinka ľudí napojená na Smer si po voľbách opäť vydýchne, pretože zas a znovu im na znásobenie svojho bohatstva bude stačiť kšeftovať s Ficovým štátnym aparátom.

A čo stratégiou chleba a hier získa tá takzvaná stredná trieda? Opýtal by sa možno jej typický predstaviteľ. Hlúpa otázka. Vyhrnúť rukávy a ide sa makať. Niekto tú parádu predsa musí zaplatiť.

Autor je politológ

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie