Bibi alebo anti-Bibi? Voľby, ktoré sú o tom, či sa Netanjahu stane najdlhšie vládnucim premiérom Izraela

Na promenáde v Tel Avive, ktorá so svojimi mrakodrapmi a plážami tak trochu pripomína Miami, je plno. Po netradične chladnej zime so vzácnymi zrážkami sa konečne oteplilo a mládež vybehla k moru na pláž.

Plytké more je teplé na kúpanie, na jemnom piesku sa hrá volejbal, zaľúbené páriky popíjajú fľaškovú Coronu. Bežci sa uhýňajú elektrickým kolobežkám a e-bikom, ktoré sú populárne už aj v Izraeli. A vo vzduchu cítiť marihuanu.

Liberálna metropola Izraela je preslávená svojím nočným životom, modernými klubmi, gay pridom, ale aj architektúrou Bauhausu, pre ktorú sa Tel Avivu hovorí aj Biele mesto. A marihuanou.

Volebné lákadlo pre huličov

Tá sa stala nečakanou témou izraelských volieb, ktoré sú pritom v skutočnosti len o jednej osobe. Stali sa referendom o dlhoročnom izraelskom premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi. O kráľovi Bibim, modernom populistovi, ako ho nazval Economist.

Premiér, ktorý čelí trom vážnym obvineniam z korupcie a zo zneužívania moci, teraz sľubuje, že ak znovu vyhrá, zváži legislatívu, ktorá by (možno) legalizovala marihuanu.

Urobil tak potom, ako touto politikou oslovila mladých voličov nová, krajne pravicová strana Zehut kontroverzného osadníka Mošeho Feiglina, ktorý vystupuje proti akejkoľvek mierovej dohode s Palestínčanmi a pre svoje radikálne názory musel odísť z vládnej strany Likud.

Náhly rast popularity jeho strany, ktorej názov v slovenčine znamená Identita, však vniesol tému marihuany do izraelských volieb. Odhaduje sa, že z osem miliónov Izraelčanov si z jointu potiahol jeden milión.

Netanjahu, ktorý potrebuje v tesných voľbách každý hlas, teraz hovorí, ako sa z Izraela, startupového národa, stane veľmoc v používaní marihuany na lekárske účely. Jeho dvorenie sa „huličom trávy“ je asi také autentické ako jeho stretnutie s LGBT komunitou dva dni pred voľbami. Naposledy s ňou bol pred desiatimi rokmi.

Samozrejme, legalizácia marihuany je len veľmi okrajovou témou volieb, ktoré v utorok rozhodnú o ďalšom osude Benjamina Netanjahua a zároveň o ďalšom politickom smerovaní Izraela. Jeho hlavným vyzývateľom je bývalý náčelník generálneho štábu Benny Ganc zo stredopravej strany, ktorá vznikla len minulý rok. Volá sa Modrá a biela, čo sú farby izraelskej vlajky.

Ostatné témy sú len podružné.

Bibi vs. anti-Bibi

Izraelská spoločnosť sa výrazne posunula doprava. Víťaz bude určite z pravice alebo pravého stredu, ľavica už roky prežíva krízu. Otázne je len to, či Netanjahu po voľbách dokáže zlepiť koalíciu, ako mu predpovedajú predvolebné prieskumy, alebo ešte Ganc prekvapí nečakane dobrým výsledkom.

Tieto voľby nie sú žiadnym súbojom predvolebných programov či ideológií. „Aj Gancov program je postavený len na jednej veci – anti-Bibi,“ rozpráva Sever Plocker, zástupca šéfredaktora najčítanejších izraelských novín Yediot Achronot.

Ak Netanjahu dokáže po utorkových voľbách zostaviť vládu, stane sa premiérom piatykrát, štvrtý raz po sebe. A v lete by vo svojom úrade prekonal doterajšieho rekordéra, zakladateľa štátu Izrael Davida Ben-Guriona.

O výsledku volieb nebude rozhodovať len to, či Ganc a jeho Modrá a biela, respektíve Bibi a jeho Likud dostanú viac kresiel v 120-člennom knesete. Dôležité bude aj to, ktoré menšie strany sa dostanú do izraelského parlamentu a stanú sa „kingmakerom“.

Hranica na vstup do parlamentu je len 3,25 percenta, takže možností je veľa. Izraelská politická scéna je mimoriadne rozštiepená, tak ako izraelská spoločnosť (ľavica, pravica, Aškenázi, Sefardi, ultraortodoxní, izraelskí Arabi, krajná pravica), a víťazi volieb sú odkázaní na vytváranie aliancií s často komplikovanými partnermi.

Jeden z posledných prieskumov dával viac kresiel Modrej a bielej (30) než Likudu (26), druhý opačne, oba prieskumy však predpovedali, že väčší koaličný potenciál bude mať Bibi.

Tri problémy Benjamina Netanjahua

V hebrejčine na to majú slovo davka, ktoré sa stalo aj volebným sloganom Benjamina Netanjahua. Ide o akýsi zdvihnutý prostredník pre jeho kritikov, súdy a kritické médiá, ktoré by boli najradšej, keby sa Bibi po desiatich rokoch vo vláde stiahol. Bibi im však odkazuje, že práve preto, aký je, proti nim znovu vyhrá voľby.

Najväčším problémom Netanjahua sú obvinenia z korupcie a zo zneužitia dôvery. Očakáva sa, že po voľbách ho obviní generálny prokurátor. Netanjahu figuruje v troch rôznych vyšetrovaniach.

Tu je stručný sumár. Prvý prípad je tom, ako sa Netanjahu so svojou ženou nechal americkými milionármi rozmaznávať drahými darmi. „Toto mi pripadá ako najmenej významné. Nie je mi to sympatické, ale myslím, že to nie je až taký zločin. Hanbím sa za to, ale súdim, že by sa z toho dokázal vysekať,“ vraví Plocker.

Druhý prípad súvisí aj s jeho novinami.

Americký miliardár Sheldon Adelson, obdivovateľ Netanjahua, financuje denník Israel Hayom (Izrael dnes), ktorý je zadarmo, propaguje premiéra a výrazne poškodil mediálny trh v Izraeli. „Samozrejme, že to poškodilo izraelské noviny a ovplyvnilo verejnú mienku,“ hovorí Plocker.

„Naše noviny boli pre Netanjahua prvým nepriateľom. Sám Adelson mi raz osobne povedal, že jeho cieľom bolo zničiť Yediot Achronot,“ hovorí Plocker.

O čo išlo v tomto prípade? V skratke, Netanjahu tajne rokoval s vydavateľom novín Yediot Achronot, aby Israel Hayom ako bezplatné noviny zrušil. Yediot Achronot mu za to mal zabezpečiť „pozitívne“ informovanie.

Tretí prípad, takzvaná aféra 4000, je podľa Plockera najvážnejší. Netanjahu v snahe získať pozitívne písanie o svojej rodine, kontroverznej manželke s veľkými maniermi a synovi, na jednom portáli presadil legislatívu ušitú na mieru najväčšej komunikačnej spoločnosti.

„Je to veľmi dobre zdokumentované a existuje skutočná šanca, že Netanjahu bude súdený a nakoniec možno na chvíľu skončí vo väzení,“ myslí si Plocker.

No napriek týmto trom obvineniam má Netanjahu veľkú šancu udržať sa v úrade premiéra. Stačí, aby sa krajina, rozdelená skoro presne na dve polovice (jedna mu všetko odpustí a druhá ho neznáša), priklonila hoci len mierne na jeho stranu.

Prečo Izraelčania (ne)milujú Bibiho

Ako je možné, že Netanjahu napriek svojej povesti skorumpovaného politika, ktorý podľa kritikov začína ohrozovať právny štát v jedinej liberálnej demokracii na Blízkom východe, je stále v hre?

„Jeho stúpenci vravia: nemeňme víťazného koňa, keď sa nám darí tak dobre,“ vysvetľuje Amichai Magen, profesor z Lauderovej školy pre vládu a diplomaciu v Herziliji. Tento naratív v prospech Bibiho hovorí o tom, ako liberálne médiá neprávom útočia na úspešného premiéra a jeho vyšetrovanie je len „honom na bosorku“.

Dobre, ale čo sa im na Netanjahuovi páči?

Izrael je na tom ekonomicky dobre, zvládol veľmi hladko finančnú krízu. Nezamestnanosť je dlhodobo nízka – okolo štyroch percent. V nedávnom rebríčku najšťastnejších národov skončili Izraelčania na peknom desiatom mieste. „V HDP na obyvateľa sme na tom lepšie ako Francúzsko,“ hovorí Magen. A životný štandard v Izraeli je vyšší ako v Japonsku či Taliansku.

Problémom podľa The Times of Israel je však predvolebné míňanie vlády a neriešenie vecí ako výrazná nerovnosť v príjmoch, predražené bývanie či klesajúca úroveň školstva podľa rebríčkov OECD. O tom sa však v kampani veľa nehovorilo, zatienila to Netanjahuova diplomacia.

„Za poslednú dekádu Netanjahu úspešne navigoval Izrael cez búrlivú arabskú jar. Izraelčania sa neocitli v problémoch so Sýriou, s Libanonom, Jordánskom či Egyptom. V bezpečnosti a zahraničnej politike bol veľmi silný,“ vysvetľuje profesor Magen.

Golanské výšiny

Bolo to vidno aj počas predvolebnej kampane.

Pred voľbami navštívil ruského prezidenta Vladimira Putina, čo môže imponovať židovským imigrantom z bývalého Sovietskeho zväzu. Americký prezident Donald Trump zase Netanjahuovi v Bielom dome počas kampane sľúbil, že Američania uznajú izraelskú suverenitu nad Golanskými výšinami.

De facto tým americký prezident síce nič nezmenil, anexiu strategického územia na hraniciach so Sýriou a s Libanonom z roku 1981 medzinárodné spoločenstvo neuznáva, podľa kritikov tým však posilnil špekulácie o postupnej anexii časti palestínskeho západného brehu, kde žije okolo 400-tisíc izraelských osadníkov, a ďalších 200-tisíc vo východnom Jeruzaleme. Na území, ktoré od šesťdňovej vojny v roku 1967 okupuje Izrael.

Tesne pred voľbami išiel Netanjahu ešte ďalej a vyhlásil, že časť územia, kde žijú osadníci, anektuje tiež, čím vyvolal dosť prudké reakcie.

Podľa Magena je to klasická Bibiho mobilizačná kampaň. „Tak ako strašil v minulých voľbách, že izraelskí Arabi idú v hordách voliť, teraz mobilizuje svoj elektorát tesne pred voľbami,“ myslí si izraelský profesor. Po voľbách sa podľa neho Netanjahu stiahne.

Sever Plocker to vidí oveľa pesimistickejšie.

„Ak sa Netanjahu skutočne odhodlá na postupnú anexiu západného brehu, bude to veľmi riskantné a nebezpečné pre Izrael,“ vraví izraelský novinár.

„Je to niečo, s čím by mal mať problém každý Žid. Začala by sa nová intifáda (palestínske ľudové povstanie), zdvihla by sa nová vlna protiizraelských nálad, s ktorými by možno prišli aj sankcie proti Izraelu. Neprinieslo by to nič dobré,“ myslí si Plocker.

Aj on je reprezentantom tej polovice Izraela, ktorá si myslí, že ak Netanjahu vyhrá, krajina sa môže vydať podobným smerom ako Maďarsko Viktora Orbána – k iliberálnej demokracii. Nepáči sa mu ani to, že Netanjahu stavil aj na budovanie vzťahov s kontroverznými lídrami krajín, ktoré sa vybrali autokratickým smerom, ako Maďarsko, Brazília či Filipíny.

„Niekedy sa dokonca priamo spája s režimami, ktoré podporujú antisemitizmus,“ vraví.

Ganc a jeho šťastena

Keby si mal tipnúť, ako to dopadne, tak by predpovedal, že Bibi nakoniec vládu zostaví.

„Nepotrvá však dlho. Keď Netanjahua obvinia, tlak verejnosti bude obrovský. Ako bude môcť vládnuť s tým, že každú stredu bude chodiť na súd? V tom prípade budú nasledovať buď nové voľby, alebo nová vláda – napríklad vláda národnej jednoty, v ktorej by sa spojila Modrá a biela s Likudom pod vedením nového lídra,“ špekuluje Plocker.

Čaro izraelských volieb je však v tom, že môžu dopadnúť akokoľvek.

Einat Wilfová, bývalá poradkyňa Šimona Peresa a členka zahraničného a obranného výboru, napríklad stavila všetko na Bennyho Ganca. „Netanjahu je tu už pridlho. A viete, čo platí v prípade Ganca? Má vždy šťastie,“ hovorí bývalá labouristická politička, ktorá slúžila v elitnom komande 8200.

Pravdou je, že modrooký a vysoký generál Ganc sa väčšinou dostal hore v kariére ani nie tak vďaka svojim schopnostiam, ale skôr pre zhodu okolností. „Je v správnom čase na správnom mieste,“ myslí si Wilfová.

V utorok sa ukáže, či mu na výhru proti Netanjahuovi postačí byť jeho alter egom.