Denník N

Zakázať fašistom stranu pomôže, ale problém to nerieši

Mníchov počas Hitlerovho Pivného puču v roku 1923. Foto - Wikipedia
Mníchov počas Hitlerovho Pivného puču v roku 1923. Foto – Wikipedia

Dejiny nám ukazujú, že rozpustenie fašistických strán síce môže dočasne pomôcť, no problém to nevyrieši. Hitlerovu NSDAP v novembri 1923 takisto zakázali. O 10 rokov už bola pri moci.

Autor pracuje v Historickom ústave SAV,
zástupca šéfredaktora Historyweb.sk

V chladný tmavý večer 8. novembra 1923 obkľúčilo 603 príslušníkov polovojenských oddielov malej bezvýznamnej bavorskej strany s názvom NSDAP jednu z najväčších pivární v Mníchove, Bürgerbräukeller. Práve tam mal pred približne tromi tisícmi ľudí vystúpenie štátny komisár Gustav von Kahr.

Niekoľko chlapov ozbrojených improvizovanými zbraňami vstúpilo pod vedením svojho Vodcu, ukričaného bývalého rakúskeho desiatnika, dnu. V posledných mesiacoch sa tomuto ich „Vodcovi“ darilo pritiahnuť na svoje zhromaždenia stále viac a viac ľudí a stal sa akousi miestnou celebritou.

Jeho meno bolo Adolf Hitler. V krčme sa postavil na stoličku a začal kričať. Nebolo ho však počuť a nikto sa mu príliš nevenoval. Vzal preto revolver a vystrelil do vzduchu. Pozornosť osadenstva krčmy sa upriamila naňho. Vykríkol, že sa začína národná revolúcia.

Čo zabíja demokracie

Ako Hitler veľmi skoro sám zistil, žiadna revolúcia sa nezačala. Nasledujúci deň, 9. novembra 1923, pokus o puč ukončili jednotky polície a armády. Výsledkom bolo 16 mŕtvych. Hitler z miesta činu utiekol, no čoskoro ho dolapili. Ešte v ten deň bavorské úrady nacistickú stranu zakázali a jej vodca, ktorému zakázali rečniť na verejnosti, putoval pred súd. V apríli 1924 ho odsúdili na päť rokov väzenia. Bol to koniec nacizmu v Nemecku. Teda – mal byť.

„Vodca“ si vo väzení uvedomil jednu dôležitú vec – všetky ďalšie kroky nacistov musia aspoň

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie