Denník N

Ako účinne regulovať lobing?

Aj krajiny s najlepším prístupom k lobingu v Európe vyzerajú lepšie na papieri než v skutočnosti.

Paškovi chýba u nás zákon o lobingu – hlásili novinári v roku 2009 názor podpredsedu Smeru. Žiadny zákon však koalícia vedená Smerom neprijala. Detto Radičovej skrátená vláda, hoci expremiérka o jeho potrebe dodnes presviedča verejnosť. Druhá Ficova vláda opakované návrhy KDH prijať zákon regulujúci kontakty verejných činiteľov a lobistov vytrvalo odmieta (vrátane Pavla Pašku).

Slovensko však nie je v nepružnom prístupe k regulácii lobingu osamelé. Podľa najnovšej štúdie Transparency International až dve tretiny krajín Európskej únie žiadnu legislatívu v tomto smere nemajú. A hoci verejnosť je presvedčená, že záujmy hŕstky často výrazne ovplyvňujú rozhodovanie politikov, osvedčené riešenia sa nehľadajú ľahko.

Fungovali by registre?

Aj krajiny s najkomplexnejším prístupom k lobingu – Slovinsko, Veľká Británia či samotná Európska komisia – vyzerajú lepšie na papieri ako v praxi. V Slovinsku, kde sa lobisti povinne registrujú, vykazujú oficiálne len 800 stretnutí s lobistami ročne, vrátane absolútne nereálnych ôsmich na ministerstve obrany i zdravotníctva za celý rok. V Británii zákon nepovažuje odbory, právnikov ani sektorové organizácie za lobistov, čím z regulácie vyňal 99 percent lobistických aktivít. Register lobistov pri Európskej komisii je len dobrovoľný a málokto ho berie vážne.

Štandardne má moderná regulácia lobingu tri časti. Prvou je registrácia lobistov a vykazovanie ich klientov a výdavkov. Druhou je podmienenie kontaktu lobistov s verejnými činiteľmi v oficiálnych priestoroch, ako sú parlament či ministerstvo verejným záznamom stretnutia. Tretím je zákaz práce top úradníkov či ministrov pre firmy lobistov na určitý čas po odchode z funkcie. Všetky časti majú svoje slabiny, od byrokracie po nemožnosť kontrolovať stretnutia v súkromných bytoch (niečo o tom na Slovensku vieme). Je takmer isté, že žiadna regulácia lobingu by nás neochránila pred Gorilou ani nadmerným vplyvom oligarchov.

Stopujme zákony

To však neznamená, že snažiť sa o čo najotvorenejší prístup k ovplyvňovaniu rozhodnutí politikov je márne. Obmedzenia, kedy môžu top politici či úradníci zrazu prejsť na stranu lobingu, pomáhajú udržovať dôveru verejnosti v poctivý výkon funkcií.

V našich podmienkach by azda najsilnejším krokom mohlo byť väčšie otvorenie a spomalenie mašinérie tvorby zákonov. Ročne sa u nás predkladá v priemere takmer 400 návrhov zákonov, z toho stovka prechádza legislatívnym pripomienkovým konaním a vládou. Každý návrh by mal mať legislatívnu stopu. Ideálne, ak si otvoríte ktorýkoľvek zákon, mal by obsahovať záznam, kto ho navrhol, kto a kedy návrh oficiálne konzultoval, koho pripomienky a pozmeňujúce návrhy boli akceptované, až po informáciu kto zaň zahlasoval. Všetky tieto informácie už existujú, ale často len v počítačoch úradníkov.

Lepšie by sa strážil verejný záujem, ak by sme vedeli, kto do zákona najviac zasahoval. Pomohla by aj zmena formy. Hoci pripomienkovanie návrhov je otvorené každému, v praxi si vyžaduje dosť námahy. Návrhy sú zverejňované v paragrafovom znení, ktoré si musí každý prácne porovnávať s doterajším zákonom. Čo tak predkladať návrhy v konsolidovaných zneniach, teda v texte zákona systémom „sledujte zmeny“? Pomohlo by to ľahšie odlíšiť zásadné od nepodstatných zmien a zasadiť návrhy do kontextu zákona.

Dobrým nápadom je aj povinné legislatívne pripomienkové konanie pre poslanecké návrhy, ako aj zavedenie minimálnej doby, po ktorej by sa mohli definitívne odhlasovať návrhy poslancov predložené v druhom parlamentnom čítaní. Umožnilo by to lepšie vychytať muchy, prípadne odhaliť malé domov pre politických kamarátov.

Prínosný je aj návrh opozície zaviesť moratórium na zmenu zákonov počas roka okrem výnimočných prípadov, prípadne aspoň zavádzať účinnosť zákonov až po istom čase od zverejnenia v Zbierke zákonov, čím by sa skvalitnila príprava na implementáciu zákonov.

K lobingu bez emócií

Lobing často sprevádzajú zbytočne negatívne emócie. Náš problém nie je priveľa lobingu, ale jeho nedostatok od väčšiny voličov. Cieľom jeho regulácie by malo byť umožniť čo najľahší prístup čo najväčšiemu počtu ľudí a skupín k informáciám o návrhoch, k možnostiam ich pripomienkovať, a k následnej kontrole krokov vládnucich politikov.

Dobre nastavená regulácia lobingu je najlepšou strednou cestou medzi politikmi izolovanými od voličov a náladovou vládou ľudu cez opakované referendá. Aj nadchádzajúce voľby sú príležitosťou na to, aby nám politické strany ukázali, aký charakter štátu si predstavujú.

Komentáre

Teraz najčítanejšie