Denník N

O hymnách a ľuďoch

Fanúšikovia DAC v máji 2014. Foto - TASR
Fanúšikovia DAC v máji 2014. Foto – TASR

Masívne protestné hnutie, ktoré sa zdvihlo v radoch maďarskej menšiny na ochranu svojej hymny, je pravdepodobne spôsobené nedorozumením.

Autor je predsedom Helsinského výboru pre ľudské práva

Po schválení novelizácie zákona o štátnych symboloch sa o ňom rozvinula priam surrealistická debata sprevádzaná rinčaním šablí, s presahom aj cez hranice do Maďarska. Surrealistická preto, že vyše týždňa táto informácia nepresiahla prah citlivosti verejnosti, médií ani samotných poslancov, aby sa potom rozhorela do takých nevídaných rozmerov, ktoré si nepamätáme od čias sporov o dvojaké občianstvo. Dôvod je ten, že (vraj) na základe prijatého zákona bude na Slovensku spievanie maďarskej hymny zakázané a trestné.

Postupne sa však ukazuje, že vlastne nikto poriadne nevie, čo sú dôsledky schváleného ustanovenia, vrátane poslancov Mosta-Híd a opozície. Nevedeli to pri hlasovaní zrejme ani poslanci SNS. Viacerí z nich sa asi naozaj domnievali, že zakazujú spievanie maďarskej hymny fanúšikmi DAC Dunajská Streda na štadióne pred futbalovými zápasmi svojho mužstva. Je však veľmi pravdepodobné, že to tak nie je. Aj masívne protestné hnutie, ktoré sa zdvihlo v radoch maďarskej menšiny na ochranu svojej hymny, je pravdepodobne spôsobené nedorozumením.

Aby sme prišli k tomuto úsudku, najlepšie bude, ak si porovnáme tri časové verzie príslušného zákona. V pôvodnej verzii, z roku 1993, sa v paragrafe 13 odseku 2 píše: „Štátna hymna sa hrá alebo spieva najmä pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach.“

Úpravou z roku 1996 sa zmienené ustanovenie rozšírilo takto: „Štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru; štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia.“

Napokon, podľa novelizácie prijatej 27. marca 2019 sa text zmenil nasledovne: „Štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru; štátna hymna iného štátu sa hrá alebo spieva, iba ak je prítomná jeho oficiálna delegácia.“

Mečiarova zmena

Zmienka o podmienkach uvádzania hymien iných štátov sa teda dostala do príslušného článku zákona už v roku 1996. Je nesporné, že vtedy to malo sčasti aj protimaďarský podtext. Vrcholilo slovensko-maďarské napätie: Mečiarova vláda a Mečiarov parlament prijali diskriminačný

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie