Denník N

Historička: Z tuberkulózy spravili romantickú chorobu, u nás bola viac stigmou ako symbolom krásy

Šárka Caitlín Rábová skúma vplyv tuberkulózy na českú spoločnosť. Foto - Deník N/Gabriel Kuchta
Šárka Caitlín Rábová skúma vplyv tuberkulózy na českú spoločnosť. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

Epidémie cholery prichádzajú vo vlnách, ktoré udrú – veľa ľudí ochorie a zomrie – a potom odznejú. No tuberkulóza bola a doteraz je tak nejako stále prítomná, hovorí v rozhovore pre český Deník N historička Šárka Caitlín Rábová.

Tuberkulóza je choroba stará ako ľudstvo samo. Jej stopy boli objavené aj počas pitiev niektorých múmií, ale veľký nárast chorých prišiel až s industrializáciou v 19. storočí, keď sa umieralo v preplnených mestách – dediny boli zdravšie prostredie. Zmena nastala v prvej polovici 20. storočia. Kým v mestách začala fungovať osveta, hygiena, očkovanie a bola tu dostupná starostlivosť, na vidieku boli ľudia viac izolovaní od informácií, žili v zlých hygienických podmienkach, ďaleko od nemocníc.

Tuberkulóza zabíja aj dnes, najmä v rozvojových krajinách, ale v dôsledku globalizácie a migrácie sa choroba opäť objavuje aj v Európe či Severnej Amerike. S historičkou Šárkou Caitlín Rábovou z pardubickej univerzity, ktorá skúma vplyv tuberkulózy na českú spoločnosť, sa však vrátime v čase do 19. storočia.

Vo svojom výskume ste sa zamerali na spoločenské aspekty tuberkulózy, zaujímali ste sa aj o jej zobrazenie v kultúre. Čo vás najviac prekvapilo?

Toho bolo viac, ale okrem iného napríklad opakovaný obraz tuberkulózneho dievčaťa v literatúre, to, aký častý bol akýsi romantický, alebo skôr romantizujúci obraz tuberkulózy. Zrejme ste naň už tiež narazili vo svetovej literatúre. Objavuje sa v Bedároch, v Dáme s kaméliami, tuberkulózne hrdinky má vo svojich knihách Remarque…

Tie bledé, zranené, skoro bezmocné, ale nesmierne krásne dievčatá…

Zlomené osudom, veľmi krehké.

Nabádajúce mužských hrdinov, aby ich zahrnuli láskou a starostlivosťou?

Väčšinou áno, ale v mnohých prípadoch ich potom tí muži nakoniec opustia. Hrdinka prežíva strašnú chorobu, zomiera… Alebo sa vie, že asi skoro zomrie, ale jej smrť je vnímaná ako vykúpenie, vyslobodenie zo života, do ktorého bola vrhnutá. Veľmi často je zobrazená ako osamotená, spoločnosťou opustená. Najmä v cudzojazyčnej literatúre 19. storočia a čiastočne začiatku 20. storočia je to veľmi častý motív.

Zatiaľ čo väčšina chorôb sa spája s nejakou deformáciou, škaredosťou, strachom, s niečím temným, tuberkulózne dievčatá sú vykresľované ako krásne a príťažlivé. Symptómy choroby boli dlho považované za symboly krásy.

Strach prerástol do tuberkulofóbie

Vychudnutosť a bledá tvár…

A horúčkovité, akoby ľahko vodnaté oči. Veľmi často je choroba spájaná s psychickým stavom istej melanchólie, možno až apatie, straty chuti do života. Dievčatá sú zneužité nejakým mužom a následne ponechané napospas svojmu nešťastnému osudu. Dokonca boli ľudia, ktorí sa tuberkulóznym pacientom chceli pripodobniť. Práve pod vplyvom tejto kultúrnej reprezentácie nemuseli chorí vnímať svoju chorobu tak negatívne.

Nebol to len taký klam?

Čiastočne áno, ale na psychiku to mohlo mať dobrý vplyv. Trebárs ukrajinská maliarka Maria Baškircevová, ktorá žila vo Francúzsku a ochorela v čase romantického prístupu k tuberkulóze, vo svojich obsiahlych denníkoch opisuje, že sa cíti oveľa krajšie a oduševnenejšie. Ale, samozrejme, to neplatilo globálne. Iné ženy sa na chorobu sťažovali a nechápali, ktorý diabol urobil z tuberkulózy romantickú chorobu. Tuberkulóza bola a vlastne doteraz je choroba plná zvláštnych rozporov, niekto sa jej bál, pre niekoho znamenala niečo romantické. Hlavne to bola až do konca 19. storočia choroba veľmi záhadná.

Hovorili ste o cudzojazyčnej literatúre, v češtine je to písané inak?

Tam sa, napodiv, motív takto idealizovanej tuberkulózy neobjavuje skoro

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Svet, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie