Výber ústavných sudcov je ako nepodarená telenovela
Počúvali sme o tajnej voľbe ako o výdobytku demokracie, ale mená sme poznali už deň pred zvolením.
Autor je právnik, člen hnutia Za slušné Slovensko
Národná rada, Ústavný súd a vôbec verejné inštitúcie majú mať v sebe určitý typ pátosu. Sú reprezentantmi štátu, zosobňujú naše rozhodnutie vzdať sa časti slobody, aby sme mohli všetci spoločne pokojne a dobre žiť. Majú nám byť oporou a zárukou spravodlivosti. Minulotýždňová voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu nám zobrala ďalšiu (značnú) časť pátosu, úcty a kultúry, ktorá sa má spájať aj s parlamentom, aj so súdom.
Celá gloriola je preč, traja páni sa zavreli do kancelárie a nad koňakom sa rozhodli, kto im vyhovuje. Ruku na srdce, akú rolu hrali vypočutia, ako zvažovali to, či sú kandidáti zdatní ústavní právnici, charakterní s čistou minulosťou? Ak by išlo o to, niektoré mená by tam veru neboli.
Daniela Švecová, ktorej podpis je pod mnohými opatreniami z Harabinovej éry, je zrazu nositeľkou charakternosti a odbornosti. Máme krátku pamäť, jej obrat jej slúži ku cti, len prišiel neskoro.
Michal Truban, ktorý je poľovník a súdi sa s médiami, pretože to je jeho právom. Áno, je, ale je aj jeho právo nesúdiť sa.
Peter Molnár, ktorý je členom predsedníctva exekútorskej komory. Tej komory, ktorá v štáte