Denník N

Všetci chceme svetový mier aj vyššie minimálne mzdy

Autor je poslancom SaS

Podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona má Európska únia zabezpečiť pre každého zamestnanca minimálnu európsku mzdu. Super. Takže nám Francúzsko pošle peniaze na rast miezd? Určite nie. Macron skôr len chce, aby u nás boli zákonom nariadené mzdy, ktoré predražia náš export do Francúzska, ten preto poklesne, a klesať tak budú musieť aj mzdy ľudí na Slovensku.

Podľa nášho ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera Macron nechce rovnakú minimálnu mzdu v celej Únii, ale „minimálne mzdové štandardy by sa v každom členskom štáte naďalej odvíjali od ekonomických podmienok a sociálneho dialógu“. Takže by to bolo tak, ako naša vláda tvrdí, že to už je? Načo potom hovoria o zjednocovaní? Na čo chcú centralizovať?

Podľa Richtera by sme mali na základe odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce alebo európskeho sociálneho výboru mať minimálnu mzdu na úrovni 60 percent z priemernej. Fajn. Všetci chceme, aby mzdy rástli. Aj tým, ktorí zarábajú najmenej. Ale predstavy Macronov a Richterov k tomu nevedú.

Minimálne mzdové náklady pre rok 2019 sú na Slovensku 703 eur, v Českej republike v prepočte približne 698 eur. Minimálna (superhrubá) mzda v Rimavskej Sobote a Sobranciach je teda vyššia ako v Prahe. Kde zamestnávateľ skôr vytvorí pracovné príležitosti pre ľudí s nižšou kvalifikáciou? Problémom Slovenska nie je nízka výška minimálnej mzdy, ale to, že od roku 2012 vláda svojou neschopnosťou zastavila dobiehanie slovenskej ekonomiky k priemeru Únie. Dvíhaním minimálnej mzdy to nedoženieme.

Podľa OECD má Francúzsko minimálnu mzdu na úrovni 50 percent priemernej mzdy. Je to najviac v Únii. V Nemecku je to 43, v Česku 35, v Maďarsku 40, v Poľsku 44 percent. Ak by sme dnes zvýšili minimálnu mzdu na úroveň blízku 60 percentám priemernej mzdy, mohli by sme sa rozlúčiť s dnešnou úrovňou exportu, s dnešným hospodárskym rastom, s dnešným rastom miezd či udržateľnosťou verejných financií. Prehĺbili by sa regionálne rozdiely, a to nielen v rámci Slovenska, ale aj medzi priemerom EÚ a Slovenskom. Lebo v chudobnejších regiónoch je veľa zamestnávateľov, ktorí jednoducho 600 eur nie sú schopní vyplácať. Odišli by alebo zanikli.

V roku 1991, teda v časoch, keď sa u nás len začínalo hovoriť o potrebe zahraničných investícií, bola priemerná mzda na Slovensku zhruba 125 eur. Ak by vtedy EÚ alebo naša vláda nariadila rovnaké mzdy u nás ako na Západe, nemali by sme dnes priemernú mzdu nad 1000 eur, ale bližšie k tej, aká bola vtedy. Pretože investor z Nemecka by neprišiel podnikať, a teda riskovať do krajiny, v ktorej by platil rovnaké mzdy, aké platil doma.

Presne to isté, teda že rýchly rast minimálnej mzdy ohrozuje pracovné miesta, tvrdia aj analytici nášho ministerstva financií. Ak by nemali pravdu, už dávno by ju vláda schválila vo výške 300 percent priemernej mzdy. Pre začiatok.

Negatívny vplyv centralizovanej a nepružnej politiky miezd tento rok potvrdila štúdia pod dohľadom renomovaného inštitútu CEPR. Porovnala regionálne rozdiely v Taliansku (juh verzus sever) a v Nemecku (východ verzus západ) a dospela k záveru, že ak by v Taliansku fungoval podobný systém tvorby miezd ako v Nemecku – teda keby nominálne mzdy mohli viac reflektovať lokálnu produktivitu, v Taliansku by mohlo byť zamestnaných o 2,3 milióna ľudí viac, teda na juhu by narástla zamestnanosť o 13 percentuálnych bodov. Priemerné mesačné mzdy by mohli byť vyššie o 114 eur.

Cesta od mzdy na úrovni 125 eur k úrovni 1013 eur mala základ v tom, že na Slovensko prichádzali investori, ktorí súťažili a súťažia o pracovnú silu, o ľudí. Čím viac investorov (aj domácich, samozrejme), tým je súťaž o pracovnú silu intenzívnejšia, a tým vyššie mzdy ľudia na Slovensku zarábajú. Samozrejme, že nižšia mzda nie je jediným faktorom, ktorý investície priťahuje. Nie je to ani model, na ktorý by sme sa mohli spoliehať donekonečna. Popritom bolo a je potrebné zlepšovať podnikateľské prostredie, nezaťažovať prácu a podnikanie vysokými daňami (ktoré niekedy končia u firiem blízkych vláde), bojovať proti klientelizmu, zlepšiť vymožiteľnosť práva, zdravotný stav ľudí, vzdelanostnú úroveň.

Samozrejme, že toto všetko je potrebné robiť. Ale dnes a ani v roku 1991 nebolo rozumné a správne nariadiť, že mzdy budú také ako na Západe, a predpokladať, že všetky spomínané systémové zmeny sa urobia zo dňa na deň. Osobitne zle sa to počúva od politikov, ktorí systémové zmeny sami nerobili a nerobia.

Inštitút finančnej politiky zrátal, že takmer 70 percent našich firiem, ktoré zamestnávajú približne dve tretiny zamestnancov, má na rast miezd minimálny priestor v dôsledku nízkej produktivity. Priestor na rast miezd existuje v malom počte firiem. Tie preto potrebujú vyššiu konkurenciu, v tom je kľúč od dverí k vyšším mzdám. Konkurencia bude o to intenzívnejšia, čím lepšie prostredie pre podnikanie u nás bude. Vysoká či európska minimálna mzda ho zhorší.

Rozdiel medzi spoľahlivými pravicovými stranami a populistami je tento: SaS hovorí, že chce, aby na Slovensku rástli mzdy a má program, ktorý to zabezpečí. Politici ako Macron a Richter hovoria, že chcú, aby na Slovensku rástli mzdy, ale robia kroky, ktoré rast miezd ohrozujú. To, čo by podľa ich plánov rástlo, sú prinajlepšom ich politické preferencie. Ak nejde Macronovi o rovnaké či veľmi podobné minimálne mzdy v celej Únii, ale len o to, aby si každý štát stanovil ich výšku na primeranej úrovni, tak vykopáva otvorené dvere. Taká možnosť už totiž v členských štátoch EÚ existuje.

Teraz najčítanejšie