Ukázali prvú fotku čiernej diery. Ešte nedávno sme si mysleli, že je niečo také nemožné, povedal vedec

Čierna diera v strede galaxie Messier 87 sa nachádza v súhvezdí Panny a má hmotnosť ako 6,5 miliardy našich sĺnk. Od Zeme je vzdialená 55 miliónov svetelných rokov.
Vedci od minulého týždňa sľubovali, že prinesú niečo veľkolepé, a tak sa aj stalo. Na konferencii, ktorá prebiehala naraz na šiestich miestach sveta, ukázali v stredu 10. apríla po prvý raz v dejinách záber čiernej diery.
„Dosiahli sme niečo, o čom sme si ešte v minulej generácii mysleli, že je nemožné,“ zhodnotil význam fotografie astrofyzik Sheperd Doeleman z Harvardu.
„Pokrok v oblasti technológií, komunikácie medzi najlepšími rádioteleskopmi na svete a inovatívne algoritmy sa museli spojiť, aby sme otvorili celkom nové okno do čiernych dier a horizontu udalostí,“ dodal Doeleman.
Vedci o objave napísali šesť článkov a vydali ich dnes v magazíne The Astrophysical Journal Letters. Do projektu bolo zapojených viac ako 200 výskumníkov z celého sveta.
Všetky predošlé vyobrazenia čiernych dier boli iba ilustráciami a vychádzali z umeleckých predstáv.

Dejom v singularite úplne nerozumieme
Čierna diera predstavuje formu konečného štádia hviezdy a ide o veľmi hmotný vesmírny objekt, ktorý má také silné gravitačné pole, že z neho neunikne žiadny objekt, vrátane svetla.
Kritický polomer, ktorý vyjadruje hodnotu, pri ktorej sa teleso danej hmotnosti zmení na čiernu dieru, sa volá Schwarzschildov polomer. Aby sa naše Slnko zmenilo na čiernu dieru, muselo by mať polomer zhruba tri kilometre. Pre porovnanie, naša Zem by sa musela scvrknúť na 9 milimetrov.
Teoretický fyzik Juraj Tekel z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave pre Denník N vysvetlil, že súčasná fyzika vie dobre opísať to, čo sa deje v čiernej diere, s výnimkou takzvanej singularity, akéhosi maximálne hmotného bodu. „Na vysvetlenie singularity nám nestačí klasická einsteinovská teória relativity,“