Denník N

Historik Dubovský: Štátna bezpečnosť verila, že zlomí Srholca na spoluprácu, to sa nestalo

Historik Ústavu pamäti národa (ÚPN) Patrik Dubovský vysvetľuje fakty a súvislosti zo života dona Antonia, ako hovorí Antonovi Srholcovi, ktoré ostali v ankete RTVS Najväčší Slovák nedopovedané. Aj o pokusoch ŠtB získať ho na spoluprácu.

Aký bol váš osobný vzťah s Antonom Srholcom?

Môj vzťah k donovi Antoniovi formovali najmä naše stretnutia, čítanie o jeho dramatickom osude, no najmä spoločné chvíle, jeho rozprávania a rozhovory. Možno prvýkrát som ho zazrel v dave na pamätnej Velehradskej púti v júli 1985, keď tam v noci organizoval nepovolený program pre mládež. Častejšie sme sa stretávali po roku 1989 na akciách Konfederácie politických väzňov Slovenska.

Spomínam si tiež na udeľovanie Ceny Jána Langoša v Pálffyho paláci, kde ma vzal pod pazuchu a povedal nahlas: toto je môj milý miništrant. Nikdy som mu neminištroval, no viem, ako to myslel. Krásne boli stretnutia v jeho malom byte. Navaril čaj alebo otvoril skalický Rubínek a rozprával rozvážne, hlbokým hlasom, upokojujúco, posilňujúco. Najviac ma však teší jeho doslov v mojej knihe o zakladateľovi saleziánov na Slovensku donovi Viliamovi Vagačovi. Nezabudnuteľné sú pre mňa chvíle s ním počas natáčania dokumentu ÚPN Tiene barbarskej noci.

Ako vnímate fakt, že sa Srholec dostal v ankete Najväčší Slovák do prvej desiatky?

Pravdupovediac, spočiatku mi napadali klasické postavy ako Štúr, Dubček, Golian či Viest. Po zrelšej úvahe mi do ankety vychádzal Anton Bernolák, Ján Hollý alebo Silvester Krčméry. Predsa len, kritérium historickosti podvedome rešpektujeme ako určujúce a Srholec je akoby stále s nami. Ale dnes vidím, že práve on zosobňuje najbúrlivejšie obdobie moderných dejín Slovenska. A obstál v tom. On je ako jediný z tejto finálovej desiatky ankety príkladom veľkosti ľudí, ktorí nevinní drasticky trpeli za neľudského komunizmu.

V čom konkrétne obstál?

Hlásiť sa k cirkvi a túžba byť rehoľníkom koncom štyridsiatych rokoch vyžadovali veľkú odvahu. A bola to aj výzva poľudšťovať svet. Mal to v sebe od mladosti, slovom i skutkom sa venovať „maličkým a chudobným“ ako pravý salezián. Dokázal to v lágroch a komunistických áreštoch

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Slon za Zemplíne, kniha od Andreja Bána v našom obchode

zobraziť

Teraz najčítanejšie