Pesničkár s rockovou mladosťou a duševnou výbavou básnika

Prešovčan Edo Klena (1963) pôsobí na slovenskej folkovej scéne od polovice 80. rokov a spolu s kapelou Klenoty mu vyšiel piaty album Vata s podtitulom „…hocikde… hocičo… s hocikým…“.

Edo je zrelý muž, vie, a nakoniec aj vždy vedel, naformulovať svoje názory či pripomienky. Na novom albume sa snaží zhrnúť svoje dnešné pocity a názory práve optikou muža v najlepších rokoch.

Pätnásť piesní nového albumu je okrem prvej skladby, na ktorej sa hudobne podieľala celá kapela, výlučne Klenovým autorským dielom.

Je taká doba, doba vatová, / vata sa tvári, že nie je vata. / Lenže niekto je na to citlivý / a keď vznáša sa vata, tak nepozná brata. / Kam sa pozrieš, samý prostitút / hrá hocikde, hocičo, s hocikým. / Vata sa valí, veď sa z toho nestrieľa, / krajina je malá a muzikantov veľa. 

Vlani v rozhovore dostal Edo Klena otázku, o čom by napísal pieseň, ak by mala byť o tom, čo ho najviac štve, a odpovedal: „Už som ju napísal. Nebude o politike. Tá ma už až tak neberie. Sme pevne zakotvení v štruktúrach, ktoré len tak jednoducho nemôžu ani hlúpi politici zničiť. Je o slovách, aby sa s nimi zaobchádzalo lepšie, aby boli pekné a ľudia si ich čo najviac hovorili. Volá sa Vata, vata, vata. Pripravujem ju na ďalšie CD. No nechcem sa uponáhľať. Máme s kapelou niečo nahraté, ale mám pocit, že ešte musia niektoré myšlienky dozrieť, potom to vydám.“

Už si dosť pamätá na to, aby vedel odlíšiť kvalitu od braku. Vie, čo mohol v živote dosiahnuť, ale už to nedosiahne. Pretože má v sebe hranice a latku, ktorú nikdy neprekročí. Síce už nie je najmladší, ale je o to skúsenejší. Stále má však chuť povedať: „Bol som tu…“ A pokračovať v tom, čo ho baví. Tak ako v piesni Kde sa dobre spieva. Spolu s Katkou Koščovou: „V krajine, kde nič nie je, leží moje rodné mesto… Niekto možno povie diera, ale celkom dobre sa tu spieva.“

Ďalšou zaujímavou osobnosťou hosťujúcou na albume je Katarína Knechtová v piesni Milión eur. Pieseň vznikla ako Klenova reakcia na udalosti súvisiace s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. „Vznikla spontánne na druhý deň po zverejnení udalosti, zo smútku, beznádeje a hnevu. Mal som pocit, že to môže byť zlomový okamih v ceste celej našej spoločnosti a ak sa to zametie pod koberec, tak to bude ďalší signál pre sily temna, že smú čokoľvek. Každý môže urobiť niečo, ja som pesničkár, tak som napísal pieseň,“ dodal autor pre Denník N.

Album je autorská výpoveď o vate – v hudbe, v spoločnosti, v našich vlastných hlavách. O nezáujme o našu lepšiu budúcnosť. Preto na ňom nájdeme aj ďalšie politické odkazy. Či už v piesni Posledný nech zhasne, alebo Von zo systému,

Popri vážnych témach tu nájdeme aj naoko ľahšie popevky plné bežných problémov každého človeka. Od vzťahov cez každodenné príbehy a otázky. Každá pieseň však dopĺňa autorovu výpoveď o jeho dnešnom videní sveta okolo neho.

Eda Klenu napriek tomu, že si ho slovenskí folkeri už dávno adoptovali, je veľmi ťažké zaradiť do akejkoľvek škatuľky. Roky je známe, že hudba je preň­ho súčasťou výpovede. Nikdy nemal problém použiť akýkoľvek žáner, keď sa mu to hodí k textu. Ak by sme ho však mali niekam zaradiť, tak ako pesničkára poznačeného rockovou mladosťou s duševnou výbavou básnika.

Je taká doba, je obdobie vaty, / chválime si cisárove nové šaty. / Veľkým prasiatkam sa od válova nechce / a malé sa tlačia v zástupe, chúdence. / Beží tu súťaž o najkrajšiu vatu, ťažko prekonať nastavenú latku. / Som jediný? Či sa mi to len zdá? / Čo nespieval Kamilovi k narodeninám.

…hocikde… hocičo… s hocikým…, bez škrupúľ, bez názoru, bez hodnoty. Hlavne, že to vynáša. Boj proti hudbe a slovám bez významu a proti životu bez zásad je základné posolstvo Vaty. Pocit márnosti z tohto dlhoročného nerovného súboja Eda Klenu chápem. Však sme takmer rovesníci. Rád mu pomôžem. Raz tú vatu spolu rozfúkame. Keď Kamil bude oslavovať stovku…