Denník N

Karel Kryl je nechceným svedomím českého národa. Dnes by určite prekážal úplne rovnako

Karel Kryl na koncerte v roku 1990. Foto - Josef Karas
Karel Kryl na koncerte v roku 1990. Foto – Josef Karas

Tretieho marca uplynulo 25 rokov od smrti pesničkára Karla Kryla, 12. apríla by sa zase dožil 75 rokov. Osud mal v jeho prípade veľký zmysel pre absurdné pointy, vyhrotené emócie a zlé konce.

Chlapi neplačú, povedal mu otec. A tak neplače. Aj keď sa blankytne modrými očami šesťročného chlapca v údive a strachu pozerá cez ulicu a tuší, že sa deje veľká nespravodlivosť.

Píše sa rok 1950 a malý Karel Kryl prežíva iniciačný zážitok svojho života. Nový režim komunistickej totality drží pevne opraty moci a postupne likviduje všetko, čo sa mu stavia do ideologickej i mocenskej cesty. Teraz prišiel rad na vyhlásenú tlačiareň rodiny Krylovcov, ktorá sa za prvej republiky preslávila mimoriadnymi výtlačkami literárnej elity krajiny. Budovanie socializmu pod rukami úderníkov s kladivom a krompáčom speje k svetlým zajtrajškom aj v Kroměříži.

Rodičia Krylovci sa držia za ruky s tromi malými deťmi, dívajú sa na tú skazu a opustene stoja na chodníku českého malomesta. Susedia sa od nich odvracajú, tvária sa, že ich nikdy nepoznali. Doba je zlá a charaktery nie zo žuly a z ocele.

Bez toho, aby to tušil, je malý Karel Kryl práve vykázaný na dráhu spoločenského vydedenca. Okrem niekoľkých ojedinelých chvíľ ním bude vlastne až do konca svojho nie príliš dlhého života.

U dedka a babičky vo Frýdku okolo roku 1952. Foto – Ludmila Šimonová

Vakcína proti viere v totalitu

Represie komunistov voči nežiaducim osobám, medzi ktoré tlačiar Kryl starší patril, sa prejavovali rôzne. Niektorí boli popravení, iní zavretí na mnoho rokov, ďalší prišli o majetok a nezostávalo nič iné ako ťažko pracovať v manuálnych profesiách, ktoré s ich erudíciou nemali nič spoločné.

Krajina opäť cielene ničila vlastnú inteligenciu a komunisti len nadviazali na to, čo nacisti nestihli. Krylov otec do väzenia nešiel, ale po likvidácii tlačiarne si zničil zdravie pri nútene pridelenej práci. Rodina upadla do veľkej chudoby a deti boli potrestané za svojich rodičov tým, že nemohli získať zodpovedajúce vzdelanie.

Karel Kryl tak počas svojho dospievania rozhodne nemohol prepadnúť očareniu myšlienkou komunizmu, hoci ľuďom chudobným a na okraji záujmu veľmi dobre rozumel. Zatiaľ čo iní umelci dokázali oslavovať červené symboly alebo oplakávať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Kultúra, Svet

Teraz najčítanejšie