Denník N

Prestaňte kecať o kreativite

Dom umenia/Kunshtalle Bratislava. Foto - archív KHB
Dom umenia/Kunshtalle Bratislava. Foto – archív KHB

Ako vízie o podpore tvorby zomlela byrokracia a nekompetentnosť.

Keby vedel, čo spôsobí, možno by vypol počítač a išiel sa radšej prejsť do parku. Namiesto toho Richard Florida dopísal svoju knihu The Rise of the Creative Class, ktorá vyšla v roku 2002. Florida v nej tvrdí, že nositeľom budúcnosti je takzvaná kreatívna trieda, čiže ľudia, ktorí v práci neohýbajú železo, ale živia sa hlavou. Načrtol scenár postindustriálnej doby, v ktorej sa ťažisko generovania ekonomickej hodnoty presúva od priemyselnej výroby ku kreatívnej tvorbe.

Krásna predstava. Funguje však v závislosti od toho, ako kreatívnu triedu zadefinujete. Ak do kreatívneho tábora okrem dizajnérov a architektov zaradíte aj všetkých „knowledge workers“, čiže inžinierov, vedcov, finančníkov, právnikov, či ľudí pracujúcich vo veľkých technologických a telekomunikačných firmách – tak ako to urobil Florida –, môžeme sa baviť o ich príspevku k HDP. To však nie je veľmi sexi. Stačilo by totiž povedať, že od druhej polovice 20. storočia rastie sektor služieb. A hotovo.

Mládež v kaviarňach

Namiesto toho sa presadila atraktívnejšia predstava o kreatívnej triede ako o bystrých ľuďoch v šiltovkách, ktorí s laptopmi sedia v kaviarňach a nad hlavami im pulzuje aura budúcnosti. Vznikla utópia o tom, že novou komoditou sú nápady, ktoré títo ľudia po dostatočnej dávke kofeínu vyprodukujú. Postupne sa tejto rétoriky chytili mestá i vlády štátov, ktoré šípili možné vykorčuľovanie z hospodárskej krízy v roku 2008 a vykročenie do digitálnej doby.

Jedinou referenciou pritom stále boli len členovia novej generácie, ktorí networkovali pri káve. Neboli o nich žiadne čísla a o ich výtlaku sa len špekulovalo. Vznikol preto naratív, že túto kreatívnu triedu treba najprv podporiť, aby sme neskôr žali ovocie rastu. Nikto sa nečudoval, že z nositeľa zajtrajška sa zrazu stal pacient podpory. Tvorba hodnoty sa odsunula do nejasnej budúcnosti za cenu dnešných investícií. Z témy kreatívneho priemyslu sa stala komunálna a štátna agenda presúvania peňazí.

Tri scenáre

To spôsobilo hneď niekoľko vecí. Po prvé: téma kreatívnej tvorby sa stala súčasťou národnej i nadnárodnej byrokracie.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ľubica Laššáková

Kultúra

Teraz najčítanejšie