Herec Libezňuk: Na Slovensku obdiv k Rusku pochádza z rebélie
Z reklám ho poznáme ako najslovenskejšieho baču a zo seriálov ako ukrajinského mafiána. Libezňuk po 30 rokoch na Slovensku rozpráva, ako ho šokovala pravda o vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, aj o tom, prečo sa Ukrajina nevie zbaviť korupcie a arogancie moci.
Čo vás priviedlo v roku 1986 na Slovensko?
Študentská láska. S mojou prvou manželkou sme študovali herectvo v Kyjeve, v treťom ročníku sme sa vzali a v štvrtom sa nám narodil syn Daniel. Ona prišla do Kyjeva z vtedajšieho Ukrajinského národného divadla v Prešove, a tak mi potom navrhla, nech skúsim ísť k nim na konkurz, možno budú mať o mňa záujem. Vyšlo to a po škole som už mohol prísť rovno do Prešova.
Aké bolo pre vás prísť v roku 1986 do ČSSR zo Sovietskeho zväzu? Ako reagovali ľudia, keď počuli váš prízvuk?
Vtedy som ešte nevedel po slovensky ani ceknúť. V divadle sme síce hrali po ukrajinsky, ale medzi sebou sa všetci rozprávali po rusínsky. Do toho som počul češtinu a, samozrejme, aj šarišský dialekt. Chytil som z každého rožka troška, a tak z toho často vznikali zábavné situácie. No že by mi niekto vyslovene vytýkal, že som Soviet, to si naozaj nepamätám. Aj keď mnohí ešte vtedy mali v čerstvej pamäti rok 1968.
Ako ste ho vnímali vy?
Ja som sa o tých udalostiach prvýkrát dozvedel až na Slovensku. V Sovietskom zväze sa o tom veľmi nerozprávalo