Denník N

Ľudia takmer všade na svete žijú čoraz dlhšie. S výnimkou USA

V Spojených štátoch druhý rok po sebe klesla očakávaná stredná dĺžka dožitia.

Optimisti všetkých krajín sa môžu tešiť. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala minulý týždeň správu, v ktorej priniesla pozitívne informácie.

Napríklad od roku 2000 dramaticky klesol počet úmrtí detí do päť rokov, najmä v subsaharskej Afrike.

Jej údaje tiež hovoria, že ľudia dnes na Zemi žijú dlhšie ako kedysi. V porovnaní s rokom 2000 sa očakávaný stredný vek dožitia na Zemi zvýšil o 5,5 roka (zo 66,5 na 72 roka).

Na Slovensku bol podľa WHO tento údaj v roku 2016 77,4 roka (u mužov 73,8, u žien 80,9). Za najlepšími krajinami v Európe zaostávame asi o päť či šesť rokov. V roku 2000 sme sa však dožívali len 73 rokov.

„Na Slovensku stredná dĺžka života kontinuálne rastie. Stále však chytáme zajaca (západné krajiny) za chvost,“ hovorí pre Denník N demograf Branislav Bleha z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Podľa neho o tom svedčí aj očakávaná dĺžka života, ktorú prežijeme v zdraví (68,3 roka).

„Tu sme na tom zle. Tento údaj však nie je taký ‚tvrdý‘ a nespochybniteľný. Vychádza aj z vnímania svojho zdravia,“ vraví Bleha.

Líbya, Afganistan, USA

Na svete za posledný rok narástla očakávaná stredná dĺžka dožitia takmer vo všetkých štátoch. Niekde rapídne – napríklad v africkej Angole ide od roku 2000 o nárast zo 47 na 63 rokov.

Existuje len pár krajín, kde očakávaná stredná dĺžka dožitia klesá. Sú to štáty ovplyvnené konfliktmi ako Somálsko, Afganistan či Líbya. V Sýrii klesol tento údaj od roku 2010 z neuveriteľných 74 na 64 rokov.

Jedinou krajinou, kde nie je vojna, no posledné dva roky tu podľa údajov WHO klesla očakávaná stredná dĺžka života, sú Spojené štáty americké (zo 79 na 78,5 roka). Sú jediným rozvinutým štátom, kde sa pokrok nielen zastavil, ale dokonca ide opačným smerom. Stále sa tam však ľudia dožívajú viac ako na Slovensku.

„Hoci sú poklesy malé, sú bezprecedentné a sú signálmi, že v Spojených štátoch je vážna kríza s blahobytom,“ povedal pre portál PolitiFact sociológ zo Syrakúzskej univerzity Shannon Monnat.

Je to výnimočné aj z pohľadu histórie. Ako píše americký úrad Centrum na kontrolu chorôb, naposledy tu klesal tento údaj pred sto rokmi, keď krajinu, podobne ako mnohé iné časti sveta, zasiahla pandémia španielskej chrípky.

Súčasný pokles sa spája s inou pandémiou. Podľa Centra na kontrolu chorôb za poklesom stoja tri faktory:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie