Denník N

Výskum slovenského vedca o vyhynutom švábovi si všimli svetové médiá

Vršanský, Bechly (2015)
Vršanský, Bechly (2015)

Opis vyhynutého švába slovenským vedcom z Akadémie vied vo svete zaujal. Švába našli v Barme, žil pred 100 miliónmi rokov a išlo o nočného dravca.

Nestáva sa často, aby o výskume slovenského vedca písali svetové médiá. Petrovi Vršanskému z Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied sa to podarilo. Jeho štúdiu o vyhynutom švábovi, ktorý žil približne pred sto miliónmi rokov, si všimli v BBC, Discovery alebo New Scientist.

V spolupráci s Günterom Bechlym z Prírodovedného múzea v nemeckom Stuttgarte ju publikoval minulý mesiac v slovenskom medzinárodnom vedeckom časopise Geologica Carpathica.

Nový druh pravekého švába – volá sa Manipulator modificaputis – našli minulý rok v Barme (Mjanmarsku). Zachoval sa v jantáre, predpokladá sa, že žil zhruba pred 98 miliónmi rokov. Na moderné živočíchy, ktoré patria do rovnakého radu, sa nepodobá.

„Hneď som vedel, že ide o niečo nové,“ povedal Vršanský pre BBC. „Na Zemi dnes nežije nič podobné,“ dodal.

Snímka obrazovky (28)

 Reprofoto – Vršanský, Bechly (2015)

Šváb, modlivka, tipuľa a žirafa v jednom

Šváb meria 1 centimeter a vyzerá „ako chiméra švába, modlivky, tipule a žirafy,“ povedal Vršanský pre Denník N.

„Má hlavu, aká nemá obdobu. Na krku, ktorý je dlhší ako samotná obrovská pohyblivá hlava, sú veľké oči a dve prídavné očká. Nad každým z nich je parazólovitá strieška. Keď krídla zloží, je tenký ako tipuľa (druh hmyzu, pozn. red.). Má dlhé nohy a ústne prívesky, aké nemajú u hmyzu obdobu. Vzhľadom na rýchly beh sa u neho ako u jediného švába takmer úplne redukovala pasívna ochrana – tŕne,“ dodal.

Ide o „jeden z najzaujímavejších paleontologických nálezov posledných rokov,“ píše vo svojom stanovisku Slovenská akadémia vied.

Nález má celkovo 5 vzoriek – 2 dospelé jedince a 3 mláďatá. „Máme tu čerstvo narodené mláďatká aj ostrieľaného veterána. Našli sme ho s dolámanými tŕňmi, odtrhnutými zmyslovými orgánmi, ranami a parazitmi. Má rozprestreté krídla a otvorený zadný koniec tela, takže vidíme doslova dovnútra, aj rozmnožovaciu sústavu,“ vraví Vršanský pre Denník N.

Snímka obrazovky (29)

 Reprofoto – Vršanský, Bechly (2015)

Zaliaty živicou

Šváb z dávnych čias, ktorý žil na území dnešnej Barmy (Mjanmarsko) spolu s dinosaurami, sa zachoval vďaka tomu, že ho zaliala živica ihličnatého stromu (araukária). Živica postupom času fosilizuje a vytvára jantár, ktorý šváby zakonzervoval.

„Živočích žil iba v mjanmarských kriedových ‚dažďových pralesoch’, aj keď vtedy ešte nemôžeme hovoriť o pravých dažďových pralesoch. Sú však jedinečné zo svetového hľadiska, pretože sa vyskytovali v tropickom pásme. Práve preto sa v tomto jantáre zachovalo veľa výnimočností a evolučných ‚pokusov‘. Nikde na svete dnes nežije nič podobné a nič ani trochu podobné sa nikde nezachovalo ako fosília,“ vysvetlil geológ pre Denník N.

Nočný lovec

Šváb mal tmavú farbu a veľké očné facety. Išlo o nočného alebo súmračného živočícha. Z dlhých končatín, úzkeho tela a takzvaného disruptívneho sfarbenia (narúša obrysy jedinca) sa dá usudzovať, že žil v pomerne hustej vegetácii.

„Išlo o osamelého lovca schopného rýchleho behu. Keď to potreboval, dokázal sa vzniesť vysoko nad zem. (…) Korisť chytal pomocou krátkych a silných tŕňov, ktoré sa vyvinuli na jeho extrémne dlhých nohách,“ povedal Vršanský pre BBC.

Alexandr Rasnitsyn z Paleontologického inštitútu Ruskej akadémie však o schopnosti švába byť aktívnym dravcom pochybuje a myslí si, že korisť aktívne neprenasledoval, ale lovil skôr tak, že ju znenazdajky prepadol, uvádza BBC.

Zostala iba modlivka

V minulosti našli vedci v Barme (Mjanmarsku) aj iné podobné šváby. Mnohé z nich boli dravé a lovili v noci. Väčšina z nich vyhynula – vrátane švába manipulatora modificaputisa (dodnes prežila len modlivka). Na Zemi žil asi počas 45 miliónov rokov.

„Dokumentuje pestrosť foriem, ktoré sa zo švábov vyvinuli na hranici jury a kriedy, ale ktoré sa v evolúcii neosvedčili a vyhynuli,“ píše SAV vo svojom stanovisku.

Peter Vršanský sa výskumu hmyzu venuje dlhodobo. Vedie projekt výskumu viacerých skupín hmyzu v 50 krajinách sveta vrátane Slovenska.

Dostupné z: doi: 10.1515/geoca-2015-0015

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Veda

Teraz najčítanejšie