Obvinenia z korupcie ho nezastavili, Netanjahu si v izraelských voľbách polepšil

„Bibi je kúzelník, ako hovoria likudnici,“ komentovala výsledok utorkových izraelských volieb Lahav Harkovová, ktorá je expertkou Jerusalem Post na izraelskú politiku a Kneset.

Dlhoročnému izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi sa napriek obvineniam z korupcie, ktorým čelí, podarilo získať o päť kresiel viac, ako mal v predchádzajúcom parlamente.

Benny oslavoval predčasne

Jeho strana Likud získala po sčítaní vyše 97 percent hlasov 35 kresiel v izraelskom parlamente. S rovnakým výsledkom, ale s oveľa menším koaličným potenciálom skončil aj jeho vyzývateľ, bývalý náčelník generálneho štábu Benny Ganc.

Víťazstvo vo voľbách krátko po zverejnení volebných odhadov oslavovali obaja, v Gancovom prípade sa to však ukázalo ako veľmi predčasné. Ráno už bolo jasné, že Izrael sa rozhodol pre status quo.

Podľa neúplných výsledkov sa potvrdilo, že izraelskí voliči sa výrazne posunuli doprava a stredopravá koalícia bude mať okolo 65 kresiel zo 120.

Napriek tomu je výsledok Gancovej strany Modrá a biela považovaný za veľký úspech. Vznikla len pred 47 dňami a získala viac ako milión hlasov.

Posilnené ultraortodoxné strany

Netanjahuova strana nielenže posilnila, ale zobrala hlasy menším radikálnejším stranám. Potvrdil sa tiež úpadok ľavicových strán a nárast ultraortodoxných strán, ktoré sa stali tretím najsilnejším blokom v Knesete. Náboženské strany už vyhlásili, že pôjdu do vlády s Netanjahuom. Rovnaký zámer deklarovali aj sekulárne pravicové či stredopravé strany Náš domov Izrael a Kulanu.

Bibi, ako sa v Izraeli familiárne hovorí Netanjahuovi, je pri moci už trinásť rokov, a ak sa mu podarí znovu zostaviť vládu, v lete sa stane najdlhšie vládnucim premiérom. Prekoná aj zakladateľa Izraela Davida Ben-Guriona.

„Bol to veľmi vyrovnaný súboj medzi dvomi veľkými stranami, ale keď dáme emócie nabok, vidíme, že pravicový blok má jasnú väčšinu a Netanjahu si pripísal ďalšie víťazstvo,“ hovorí Avital Leibovič z jeruzalemskej pobočky najstaršej americkej židovskej organizácie American Jewish Congress.

Po zverejnení oficiálnych výsledkov začne izraelský prezident Reuven Rivlin politické konzultácie s lídrami strán a následne poverí zostavením vlády lídra, ktorý bude mať najväčšiu šancu zostaviť ju.

Napriek úspechu však nebude Netanjahu v ľahkej pozícii. Ak ho nakoniec izraelská prokuratúra obviní z korupcie, dostane sa do zraniteľnej pozície, čo môžu menšie strany využívať vo svoj prospech.

Mr. Bezpečnosť? Blízko Gazy to tak nevidia

Bývalá hovorkyňa Izraelských obranných síl Avital Leibovičová je presvedčená, že Benjamin Netanjahu vyhral vzhľadom na tému bezpečnosti.

Sám Netanjahu sa štylizuje ako Pán bezpečnosť, teda líder, ktorý zaručí Izraelčanom čo najväčšiu bezpečnosť pred teroristickými útokmi a zároveň sa nenechá vtiahnuť do veľkej vojny s Hamasom v pásme Gazy.

Teroristické hnutie, ktoré ovláda úzky pás palestínskeho územia pri Stredozemnom mori, často strieľa rakety na izraelské územie. Najviac zasiahnuté sú mestá a obce neďaleko pásma, kde strely často končia medzi civilistami. Minulý mesiac však zranili aj niekoľko obyvateľov pri Tel Avive.

Na rozdiel od väčšiny Izraelčanov, ktorých pred strelami chráni pomerne efektívne protiraketový systém Železný dóm, v kibuci Nahal Oz ten relatívny pocit bezpečia nemajú. Poľnohospodárska osada v severozápadnej časti Negevskej púšte je len necelý kilometer od Gazy a raketový dáždnik tam už nemá dosah.

„Keď vypukne poplach, máme päť sekúnd na to, aby sme sa schovali do úkrytu,“ rozpráva Yael Raz Lachyani z kibucu, ktorý volil skôr Gancovu Modrú a bielu a ľavicových labouristov než Netanjahua a privítal by návrat k mierovým rokovaniam s Palestínčanmi.

„Bibiho som nevolila. Pozrite sa, ako dlho je pri moci, a naša situácia sa nijako nezmenila. Stále sa musíme báť raketových útokov a nič nenasvedčuje tomu, že sa to zmení,“ rozpráva Yael z kibucu, ktorý založili krátko po vzniku Izraela na začiatku 50. rokov minulého storočia.

Naposledy musela utekať do protiraketového krytu minulú nedeľu. Práve v ten deň sa dohodla so svojou sedemročnou dcérou, že pôjde sama zo školy domov. V kibuci, ktorý má okolo 500 obyvateľov a podobný počet kráv, sa každý pozná s každým.

„Keď mi pípol mobil s poplachom, vybehla som rýchlo zo strachu za dcérou do školy. Našla som ju v úkryte celú vydesenú a uplakanú. Cestou som si zároveň zabudla doma telefón a bála som sa o svojich dvoch synov, či sa stihli ukryť do krytu v našom dome,“ hovorí Yael.

Tri dni, kým sa upokojila

Raketa nakoniec dopadla na pole medzi hranicami s Gazou a kibucom. Následky poplachu však pocítila ešte dlho po útoku. „Trvalo tri dni, kým sa dcéra upokojila a vedela zase normálne zaspať,“ rozpráva Yael. Pocit úzkosti z možných útokov majú v oblasti blízko pásma Gazy mnohé deti, ktoré musia pravidelne utekať do úkrytov so 40-centimetrovými betónovými stenami.

„Chodia k nám špecialisti terapeuti, ale je to málo,“ hovorí Yael. Raketové útoky sa končia väčšinou bez zranení. V roku 2014 počas veľkej vojenskej operácie v Gaze však kibuc zasiahla smrť štvorročného chlapca Daniela Tregermana.

V tradične ľavicovom kibuci by privítali, keby sa znovu začali mierové rokovania s Palestínčanmi, a uľavilo by sa nielen im, ale aj obyvateľom pásma Gazy, ktorí sú odkázaní na humanitárnu pomoc.

Palestínske vedenie je však hlboko rozdelené. Hamas bojuje o moc s Fatahom, ktorý kontroluje Západný breh a na oboch palestínskych územiach už viac ako desať rokov nemali žiadne voľby.

„Chápeme ťažkú situáciu ľudí v Gaze, ktorí sa stali rukojemníkmi Hamasu. Je mi smutno, keď si uvedomujem, že mama ako ja žije len kúsok od nás a nemôže dať deťom toľko ako ja svojim,“ hovorí Yael.

Vôľa pre mierové rokovanie nie je ani na strane premiéra Netanjahua, ktorý tesne pred voľbami vyhlásil, že anektuje izraelské osady na Západnom brehu. Vyhlásil to navyše v období, keď sa očakáva mierový plán, ktorý má predstaviť zať amerického prezidenta Jared Kushner.

Kým Izraelčania majú veľké očakávania, Palestínčania sa naň pozerajú skepticky, pretože ho považujú za jednostranný.

Najväčší izraelský spojenec, Spojené štáty, už po izraelských voľbách vyhlásil, že sa teší na ďalšiu spoluprácu s Jeruzalemom.

Americký prezident Donald Trump dal tesne pred voľbami Netanjahuovi darček, keď vyhlásil, že sporné územie Golanských výšin, ktoré kontroluje Izrael od vojny v roku 1967, budú považovať za izraelské. Rok predtým tiež rozhodol o presunutí americkej ambasády do Jeruzalema.

Palestínčania sú skeptickí

V Ramalláhu, palestínskej metropole na Západnom brehu Jordánu, sa na Netanjahuovu ďalšiu vládu pozerajú s veľkou skepsou. „V novom izraelskom parlamente bude ešte silnejší. Väčšina Palestínčanov si myslí, že to bude rovnako zlé alebo ešte horšie,“ hovorí Chalil Šakiki, ktorý vedie v Ramalláhu Palestínske centrum pre politiku a prieskumy.

Ak bude pre Palestínčanov americký mierový plán neprijateľný a odmietnu ho, môže to mať podľa neho vážne následky. „Trump potom nechá voľnú ruku izraelskému premiérovi pri anexii osád na západnom brehu, čo by vyvolalo veľkú vlnu nepokojov. Už teraz je palestínska autorita v bankrote a má problémy zabezpečovať verejné služby a pri zhoršení situácie bude len s ťažkosťami vedieť zabezpečiť poriadok v uliciach,“ hovorí Šikaki.

Mierové riešenie v podobe dvoch štátov by podľa neho pri takom scenári bolo oficiálne mŕtve. V prípade, že by nakoniec vznikla izraelská vláda jednoty a Netanjahu by sa spojil s Gancom, by to tak nemuselo byť, dodáva Šikaki.