Zahraniční študenti u nás čakajú rozbitú postsovietsku krajinu, často sú prekvapení
Vďaka projektu Erasmus cestujú do zahraničia tisíce študentov. Ide o jeden z najväčších projektov Európskej komisie, do ktorého investuje miliardy eur. Zahraničných aj slovenských študentov sme sa pýtali, čo pre nich znamená.
„Bolo to ako za Rakúsko-Uhorska, keď si slovenskí študenti odskočili študovať do cisárskej Viedne,“ smeje sa Juraj Kačur (25), ktorý pred dvoma rokmi vďaka Erasmu odišiel študovať politológiu na Viedenskú univerzitu.
A hoci je semester v zahraničí pre mnohých študentov najmä o zábave, cestovaní a spoznávaní nových ľudí a kultúry, pre Juraja to boli najťažšie mesiace z celého jeho štúdia. Školu si vyberal podľa rebríčkov najlepších univerzít a niekoľko mesiacov ho učili ľudia, ktorých mená poznal z kníh. „Nemal som čas žúrovať. Veľa času som strávil na internáte a v knižnici, lebo týždenne som musel prečítať asi tristo strán podkladov,“ opisuje svoj Erasmus Juraj. Navyše, dva alebo tri razy do týždňa cestoval do Bratislavy, kde pracoval v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť. Tam pôsobí dodnes.
Pred dvoma rokmi, keď Erasmus absolvoval aj Juraj, odišlo zo Slovenska za štúdiom viac ako 3700 ľudí, a naopak, k nám ich prišlo viac ako 2000.
Erasmus patrí k jedným z najväčších a najúspešnejších programov Európskej komisie, na ktorý ročne minie viac ako dve miliardy eur. Sľubuje si od toho lepšie vzdelanie a vyššiu zamestnanosť mladých ľudí a tiež to, že pomôže „zlepšiť ich zručnosti, spoznať iné kultúry a urobiť z nich aktívnejších občanov“. Znie to ako fráza, ale keď hovoríte so študentmi, ktorí Erasmus absolvovali, v podstate s touto úradníckou definíciou súhlasia.
Od Slovenska očakávajú postsovietsku rozbitú krajinu
„Očakávania zahraničných študentov, ktorí prichádzajú do Bratislavy, sú vo všeobecnosti veľmi nízke, najmä ak ide o študentov zo západnej Európy,“
