Aktivistky, ktoré utiekli z Krymu: Nikto nemá plán pre Donbas
Ľudí na okupovaných územiach najviac trápi slabá perspektíva, vláda ani prezidentskí kandidáti však nemajú skutočný plán pre východ Ukrajiny.
Ukrajina si pred pár týždňami pripomenula piate výročie anexie Krymu. Začiatkom apríla uplynulo päť rokov aj od momentu, keď na východe krajiny vypukla vojna. Boje medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami spôsobili, že na Ukrajine je takmer 1,4 milióna vysídlených osôb, ďalšie státisíce emigrovali.
Patria k nim aj Alena Lunovová a Oleksandra Dvorecká, dve aktivistky, ktoré pred piatimi rokmi z rodného Krymu odišli. Obe pracujú v mimovládkach, ktoré vnútorne vysídleným ľuďom pomáhajú.
Hovoria, že ľudia na Donbase majú okrem samotných bojov mnoho ďalších problémov, no najväčším je slabá perspektíva.
„Ich najväčším snom je odísť alebo postarať sa o to, aby tam nežili ich deti,“ vravia o obyvateľoch území, ktoré nekontroluje Kyjev.
Hľadali ju tajní
Lunovová odišla zo Simferopola po referende o pripojení k Rusku, ešte predtým pomáhala s Dvoreckou v meste organizovať demonštrácie, lokálnu verziu Majdanu. „My sme boli jediná sila proti ruským vojskám, dokázali sme zmobilizovať ľudí,“ hovorí Dvorecká, ktorej organizácia pôsobila v piatich mestách na Kryme.
Spomína, že ľudia, ktorí nesúhlasili s tým, čo sa deje, sa spájali naprieč politickým spektrom a bez ohľadu na ideológiu. „Podporovali nás napríklad pravicoví ultras z futbalového klubu Tavriya Simferopol, ale aj ľavicoví aktivisti ako Oleksander Kolčenko (na Kryme ho po odpore proti ruskej anexii odsúdili za terorizmus, pozn. red.).“
Na anektovanom polostrove sa však stali neželanými osobami, ich tváre sa začali objavovať na letákoch a v krátkych videách v trolejbusoch. Spolu so Sencovom a s Kolčenkom ich prezentovali ako zradkyne, a keď začali miznúť aktivisti, pochopili, že je to nebezpečné.
Dvorecká sa dokonca vlani po zinscenovanom útoku na novinára Arkadija Babčenka objavila na zozname ľudí, ktorých mali údajne takisto zavraždiť. U vzdialených príbuzných, ktorí stále žijú na Kryme, sa na Oleksandru bola pýtať FSB. „Rozhodla som sa, že nebudem chodiť na