Denník N

Rohingov prenasledujú, nositeľka Nobelovej ceny mieru Su Ťij mlčí. Prečo?

Su Ťij. Foto - AP
Su Ťij. Foto – AP

Kým jej kolegovia hovoria o genocíde, Su Ťij zostáva ticho. Už v minulosti sa vyjadrila, že ak by sa postavila za Rohingov, len by to zvýšilo sektárske napätie a v zásade sa obrátilo proti nim.

Po celom svete sa hovorí o utrpení moslimských Rohingov. O tom, ako strádajú na mori na bárkach a nikto ich nechce prijať, o tom, aký je ich život v utečeneckých táboroch, aj o tom, že podľa nového barmského zákona môžu ich ženy rodiť len raz za tri roky.

V Oslo je práve v týchto dňoch konferencia nositeľov Nobelovej ceny mieru, ktorá má na problémy Rohingov upozorniť a pomôcť im. Jednu z prominentných členiek tohto klubu však na konferenciu nepozvali. Barmskú opozičnú političku a dlhoročnú politickú väzenkyňu Su Ťij.

Menšiny sa nezastala

Su Ťij, alebo aj svedomie Barmy, sa totiž Rohingov, pre ktorých ona používa výraz moslimovia, doteraz nezastala. Viaceré západné médiá ju preto obviňujú, že si účelovo vyberá kauzy, za ktoré sa postaví, a že ju viac ako utrpenie Rohingov zaujíma jej politická kariéra.

Su Ťij sa netají ambíciou stať sa v roku 2016 prezidentkou, hoci zrejme nebude môcť kandidovať, pretože sa vydala za cudzinca. Jej politickej strane sa však darí dobre. Podpora moslimských Rohingov vo väčšinovo budhistickej Barme by jej však hlasy iste nepridala. Veď aj bez toho sú medzi radikálnymi budhistickými mníchmi takí, čo ju volajú obdivovateľkou moslimov.

Kým jej kolegovia hovoria o genocíde, Su Ťij zostáva ticho. Už v minulosti sa vyjadrila, že ak by sa postavila za Rohingov, len by to zvýšilo sektárske napätie a v zásade sa obrátilo proti nim.

Mlčí, aby uspela vo voľbách

Nemenovaní členovia jej strany denníku Guardian povedali, že je znepokojená tým, čo sa deje, ale o téme Rohingovia zrejme stále nebude hovoriť. Mohlo by ju to politicky oslabiť a znížiť šance, že jej strana sa raz dostane do vlády a bude môcť presadiť potrebné reformy.

„Su Ťij a jej stratégovia sa pozerajú na volebnú matematiku. Majú takú predstavu, že ak budú mať príliš chlácholivý vzťah k moslimom, môže ich to stáť milióny hlasov,“ vysvetlil Guardianu Nicholas Farelly z Austrálskej národnej univerzity. On aj viacerí ďalší znalci Barmy hovoria, že Su Ťij je od svojho prepustenia z väzenia v roku 2010 viac političkou ako disidentkou uznávanou v zahraničí.

„Pri genocíde je mlčanie spolupáchateľstvom, a tak je to aj v prípade Su Ťij,“ napísala v komentári pre denník The Independent profesorka práva Penny Greenová. Zaradila sa tak medzi ľudí, ktorí hovoria, že Su Ťij mala využiť svoje postavenie v zahraničí, sympatie sveta a imidž bojovníčky za ľudské práva, aby sa postavila za utláčaných. Takto skôr hrozí, že bude medzi tými, o ktorých sa hovorí, že nie je celkom jasné, prečo Nobelovu cenu mieru dostali, a prispeje k ešte väčšiemu sprofanovaniu tohto ocenenia.

Genocída Rohingov

Svet

Teraz najčítanejšie