V spoločnosti najosamelejších
Názov Mesto osamelosti zvádza k myšlienke, že táto kniha bude smutná a ponurá. Áno, nešťastia, smútku, opustenosti a iných nepríjemných pocitov je v nej dosť. Vysoko nad nimi však čnie silná koncentrácia talentovaných a kreatívnych ľudí, ktorí z nej robia pozoruhodný album.
„Sami môžete byť kdekoľvek, ale osamelosť v meste má špecifickú príchuť, pretože ste obklopení miliónmi ľudí,“ píše v úvode svojej knihy Mesto osamelosti britská spisovateľka a kritička Olivia Laing. Od úvodu sa nám snaží vysvetliť, že samota a osamelosť sú dve rozdielne veci. Jej slová zároveň vyvolajú z hĺbky pamäti ďalšiu vetu, verš Eugena Gindla z knižky Piknik na lietajúcom koberci: „V ľudoprázdnom interiéri / preľudnená samota.“ Nádherné paradoxy presne vystihujúce pocit človeka v bzučiacom a vzrušenom meste, ktoré len umocňuje a prehlbuje naše vnútorné prežívanie.
Olivia Laing sa v knihe Mesto osamelosti ponára do vlastného života i do životov slávnych umelcov. Skúma a snaží sa pochopiť pocity a stavy
