Denník N

Čierny tulipán zachraňuje mŕtvoly na Donbase. Misia je úspešná, až keď je na kríži meno

Alexej Jukov hľadá nepochované obete už celé desaťročia. Foto - Deník N/Gabriel Kuchta
Alexej Jukov hľadá nepochované obete už celé desaťročia. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

Presne pred piatimi rokmi, 12. apríla 2014, sa pre Alexeja Jukova začala nová životná etapa. Ani nie preto, že jeho mesto Slavjansk v ten deň obsadil so svojimi kumpánmi slávny ruský veliteľ separatistov Igor Strelkov a na úradných budovách vymenili ukrajinské vlajky za ruské. Ale preto, že mu pribudlo práce. Alexej totiž celý život vracia neznámym vojakom ich mená.

„Príbeh, ktorý vám rozpoviem, vypovedá o tejto našej vojne viac než počty mŕtvych a zranených.

Stal sa v Luhanskej oblasti na východnej Ukrajine v roku 2014. Na okraji jednej obce žila žena s dvoma deťmi. Bez manžela. Upil sa k smrti ešte pred vojnou. Keď do dediny prišli separatisti sprevádzaní ruskými tankami, jeden z mladíkov sa ubytoval u nej. Kŕmila ho, on jej pomáhal rúbať drevo, nosil jedlo, ktoré niekde zohnal, hral sa s deťmi a tak si tam žili. Chlapec mal 19 rokov.

Jedného dňa zaútočila ukrajinská armáda a k domčeku dopadol delostrelecký granát. Chlapec bol na mieste mŕtvy. Išiel práve na záhradu. Ležal tam dva týždne. Pochutili si na ňom ježkovia i psy. Žena si dala do vybitých okien igelit a deťom povedala, nech k mŕtvole nechodia.

Prišli sme tam mesiac po útoku. Išiel som za ňou a poprosil ju, aby mi ukázala miesto s pozostatkami. ,Už tam nič nezostalo. Nech to zostane, ako to je.‘ Nakoniec som sa na dvor predsa len prebojoval. Neochotne ma poslala ku kope hnoja, na ktorej vrchole ležal pokrčený igelit. Ten, čo jej zostal z okien. Keď jej už veľmi smrdel, vzala hrable, roztrhané telo nahrnula na igelit, zabalila, zviazala a odtiahla na hnoj. ,A čo som mala robiť? Pre mňa to bol cudzí človek a ešte aj Rusák akýsi…‘

Pozerám sa na ňu a hovorím si, týždne si s ním žila, kŕmila ho, on ti pomáhal, hral sa s tvojimi deťmi… a ty ho vyhodíš na hnojisko.“

Falošné hroby hrdinov sú prázdne

Alexej Jukov vyzerá ako vojak, ale zbraň do ruky zásadne neberie. Pracuje s inými nástrojmi – detektorom kovov a sondou, ktorá má na konci háčik, do ktorého sa pri troche šťastia zachytí kúsok odevu, kože či svalu. Je veliteľom pátracej skupiny Čierny tulipán a vo východoukrajinskom Slavjansku ho pozná prakticky každý. Nikto však netúži po tom, aby musel využiť jeho služby.

Alexej Jukov sa od detstva zaujímal o vojenskú históriu. Dnes hľadá aj padlých z poslednej vojny, tej rusko-ukrajinskej. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

Pôvodne sa volali Placdarm. Skupina chalanov a dievčat, ktorí si ako mnohí iní „násťroční“ v bývalom ZSSR povedali, že vo voľnom čase budú hľadať mŕtvoly. Že 50 rokov po skončení druhej svetovej vojny sa po obrovskom území nemôžu váľať neznámi vojaci, v nedôstojných pózach, tak, ako ich zastihla guľka či lopatka nepriateľa. Len okolo Slavjanska ročne nachádzali a pochovali vyše 150 tiel. Desaťtisíce ich ešte zostávajú v jamách, pod trsmi trávy a v lesoch.

„Nechali ich váľať sa na poliach a stavali im falošné pomníky. Hádzali ich do jám len preto, aby im nesmrdeli pod nosom. Väčšinou bez topánok a oblečenia. To si, rovnako ako dnes miestni obyvatelia alebo spolubojovníci, odniesli. Chápem ich, ale prečo ich potom nepochovali? Kultúra Sovietskeho zväzu, tá neúcta k človeku, tu stále je,“ spomína Alexej na to, čo bolo náplňou jeho voľného času až do jari roku 2014. Na otázku, či sú pre Ukrajincov sovietski vojaci skôr osloboditelia, alebo okupanti, odmieta odpovedať. „Pre mňa sú to mŕtvi a basta.“

Ak členovia Placdarmu nenašli žijúcich príbuzných, pochovali padlých so všetkými vojenskými poctami. Keď sa príbuzných nájsť podarilo, tí spravidla prišli, vzali si kosti a odviezli ich k sebe domov, do rodinných hrobov. Teraz už si pozostalí z Ruska po svojich predkov na Ukrajinu nechodia.

Zberači kovov z Karpovky

Najskôr sa vo vzduchu zapotácal jeden vrtuľník, potom druhý. Mi-8 a Mi-24 sa porúčali k zemi. Ozvala sa rana, z miesta začal stúpať čierny dym. „Sakra,“ zaklial Alexej. „Kúpili

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie