Denník N

Netlačme na prezidenta, tlačme na koaličnú väčšinu a predsedu parlamentu

Je právne a politicky neudržateľné chcieť od prezidenta, aby lámal ústavu cez koleno a znášal s tým spojené právne a politické riziká, keď zodpovednosť za nefunkčnosť Ústavného súdu nesie parlament, respektíve jeho koaličná väčšina na čele s predsedom parlamentu.

Autorka je poslankyňa NR SR

Pondelok 15. apríla je ďalší termín, dokedy môžu byť navrhnutí uchádzači o funkciu sudcu Ústavného súdu už do tretej voľby kandidátov.

Právnici, ktorí sa rozhodujú, či sa budú o funkciu na Ústavnom súde uchádzať, sú vo zvláštnej situácii. Už vedia, a voľba ôsmich kandidátov to ukázala, že dohoda v koalícii je pre výber kandidátov na ústavných sudcov dôležitejšia ako výkon uchádzača na verejnom vypočutí. Čo však nevedia, je, aký počet „voľných miest“ sudcov Ústavného súdu je vlastne „v hre“. To závisí od rozhodnutia prezidenta. Či počká s menovaním, kým mu parlament nepredloží osemnásť kandidátov na deväť uvoľnených miest sudcov Ústavného súdu, alebo sa rozhodne vymenovať niekoľkých sudcov z tých ôsmich kandidátov, ktorých mu už parlament vybral.

Všetci sú v zlej situácii. Ústavný súd, pretože má len štyroch sudcov. Prezident, ktorý musí zvažovať, čo je v zlej situácii najmenej zlé riešenie. Kandidáti, ktorí nemajú úplne jasné podmienky, do ktorých idú. Príčinou tejto nielen zlej, ale aj neústavnej situácie je, že Národná rada Slovenskej republiky si nesplnila svoju ústavnú povinnosť navrhnúť prezidentovi osemnásť kandidátov na sudcov Ústavného súdu, z ktorých by prezident mohol vybrať deväť sudcov, a už to trvá dlho.

V tejto situácii sa vedie diskusia, čo má prezident robiť, aby zabezpečil riadny chod Ústavného súdu ako ústavného orgánu. Pritom všetci vieme, že je jediné právne čisté riešenie, ktoré súčasne zabezpečí aj riadnu funkčnosť súdu – aby parlament zvolil osemnásť kandidátov, z ktorých bude môcť prezident vymenovať deväť sudcov. Všetky ostatné riešenia, o ktorých sa debatuje, t. j. či môže a má prezident vybrať štyroch, troch alebo viac ústavných sudcov z ôsmich kandidátov, predstavujú problém.

V prvom rade nezabezpečia naozaj riadny chod Ústavného súdu. Pretože to, že plénum Ústavného súdu dokáže zasadať, ešte neznamená aj riadny chod Ústavného súdu. A navyše, ktorékoľvek riešenie by prezident zvolil, otvára ďalšie právne otázky, a to aj otázky, ktoré si pred týždňom v parlamente nikto nepoložil. Napríklad otázku, koľkých kandidátov má vlastne parlament prezidentovi navrhnúť, ak z tých ôsmich kandidátov prezident niekoľkých vymenuje. Každé riešenie tak bude niekým právne alebo politicky spochybniteľné. Dnes navyše pre tieto právne otázky neexistuje ani arbiter, existujú len právne názory a politické záujmy.

K funkcii prezidenta patrí aj zodpovednosť urobiť rozhodnutie, keď sú k dispozícii len „zlé“ riešenia. Taký je život prezidenta. Je však právne aj politicky neudržateľné, že je prezident v pozícii, v ktorej je donútený parlamentom zvažovať možnosť, či urobiť jedno zo „zlých“ rozhodnutí, keď je stále k dispozícii aj „dobré“, respektíve v situácii neobsadeného súdu „najmenej zlé“ riešenie. Zodpovednosť urobiť „dobré“ alebo vzhľadom na meškanie len „najmenej zlé“ rozhodnutie, teda zvoliť zvyšných kandidátov na ústavných sudcov, má stále parlament. Presnejšie, koaličná väčšina v parlamente na čele s predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. To, že parlament svoju zodpovednosť neuniesol, nie je dôvodom na prehodenie zodpovednosti na prezidenta.

Na predsedu parlamentu a koaličnú väčšinu treba nasmerovať všetok politický a verejný tlak. Všetky debaty o tom, koľkých sudcov má prezident z ôsmich kandidátov vymenovať, len odvádzajú pozornosť a oslabujú politický a verejný tlak na predsedu parlamentu a koaličnú väčšinu v parlamente, aby si riadne splnili svoju ústavnú povinnosť. Pretože zodpovednosť za súčasnú situáciu majú len oni.

V pondelok 15. apríla budeme poznať nových uchádzačov na kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Verím, že budeme mať opäť z koho vyberať.

Voľba ústavných sudcov

Teraz najčítanejšie