Denník N

Pustil psov, aby dotrhali muža, čo chcel ujsť: Prisahal som, nič iné mi neostávalo

Smrť Hartmanta Tautza. PODE BAL (Petr Motyčka, Dan Trantina)
Smrť Hartmanta Tautza. PODE BAL (Petr Motyčka, Dan Trantina)

V Bruseli v stredu odhalili plastiku zachytávajúcu smrť Hartmuta Tautza na hranici v Petržalke v roku 1986. Pohraničníka Ivana Hirnera, ktorý naňho pustil psov, dodnes zamestnávajú štátne vojenské lesy.

Hartmut Tautz mal 18 rokov, keď sa v roku 1986 rozhodol, že ujde z Nemeckej demokratickej republiky na Západ. Hral na klarinete, ale kvôli príbuzným, ktorí už na Západe žili, sa nedostal ani do armádneho súboru, opisuje jeho príbeh bývalý pracovník Ústavu pamäti národa Ľubomír Morbacher.

Prísne stráženú hranicu sa rozhodol prekročiť vo vtedajšom Československu v bratislavskej Petržalke, za ktorou už bolo Rakúsko. Nevedel, že na hranici platil rozkaz náčelníka Pohraničnej stráže Antona Nemca o drastickom systéme psích svoriek.

Mohol prežiť, keby mu pomohli skôr

Hartmut Tautz. Foto Archív ÚPN
Hartmut Tautz. Foto: ÚPN

Za železničnou traťou 8. augusta prestrihol kliešťami plot s pomocnou signalizáciou, vošiel do kukuričného poľa, za ktorým bola cesta a starostlivo udržiavaný pás zeme, na ktorom bolo vidno každú stopu topánky.

Dostal sa až k ďalšiemu plotu, prestrihol ho, ale to už zalarmovalo pohraničnú hliadku. Jej členmi boli Oldřich Kovář a Ivan Hirner. So sebou mali podľa Morbachera „svorku samostatne útočiacich psov“. Volali sa Robby a Rišo. Tautz stihol ujsť cez pole asi 250 metrov, keď ho psy dostihli a dotrhali.

Kovář v roku 1986 uviedol do zápisu: „Muž mal viac zranení – pohryzenie od psov. Mal stiahnutú kožu s vlasmi na zátylku, mal zranenia i v tvárovej časti – na spánku, z čoho mu tiekla krv, ďalej mal zranenie v stehennej časti nohy, ale nepamätá si ktorej. Oblečené mal riflové nohavice do dĺžky asi polovice stehien. Videl som, že na zemi sa potom obrátil na chrbát a niečo nezrozumiteľne rozprával, bol bezvládny. Spýtal som sa ho, či nemá spoločníka, ale iba od bolesti stonal. Jedného psa som uviazal na vodítko a veliteľ hliadky robil s druhým psom prieskum blízkeho okolia.“

Tautza previezli do nemocnice až po niekoľkých hodinách, kde zomrel. Súdni lekári povedali, že keby mu poskytli pomoc skôr, mohol prežiť.

Európsky komisár pre kultúru Tibor Navracsics v stredu v Bruseli na námestí pred europarlamentom odhalil umelecké dielo skupiny Pode Bal, ktorá smrť Tautza znázorňuje.

Dielo má názov Rekonštrukcia ako tragédia a fraška a jeho podtitul je: Roztrhanie narušiteľa štátnej hranice, občana východného Nemecka Hartmuta Tautza, zatiaľ čo sa na to pohraničníci Ivan Hirner a Oldřich Kovář pozerajú. Prizerajú sa aj zvieratká, ktoré majú napríklad tvár Karla Marxa alebo Vladimira Putina.

Platforma európskej pamäti a svedomia, ktorá zastrešuje 48 inštitúcií zaoberajúcich sa pamäťou národa, zároveň vyzvala štáty vrátane Slovenska, aby potrestali doteraz žijúcich páchateľov komunizmu. Zverejnila aj mená žijúcich komunistických funkcionárov, ktorí sú podľa nej za zločiny zodpovední.

Pode Bal
Pode Bal

Vyšetrovatelia: Také boli zákony

Hirner má dnes 50 rokov a pracuje ako technik v štátnom podniku Vojenské lesy Malacky. „To sú také veci, bol som mladý, slúžil som, niečo som niekomu prisahal, nič iné mi neostávalo ,“ povedal Denníku N s tým, že žiadnu vinu za to, čo sa stalo v roku 1986, necíti.

„Aj dnes policajti postupujú podľa platných zákonov,“ opakuje to, čo mnohí bývalí príslušníci ŠtB, ktorí sa za komunizmu spolupodieľali na viacerých zločinoch.

Na otázku, prečo Tautzovi neposkytli okamžite prvú pomoc, povedal, že to nezáviselo od neho, a reagoval protiotázkou, či si vieme predstaviť, aké to je nájsť potme niekoho v kukuričnom poli.

Ústav pamäti národa v roku 2008 podal na Generálnu prokuratúru oznámenie s ďalšími 50 prípadmi úmrtí nielen na hraniciach. Vyšetrovateľ vypočul aj Hirnera, stíhanie však nikam neviedlo. Vyšetrovatelia len konštatovali, že také boli zákony.

Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák hovorí, že ústav od počiatku existencie presadzuje myšlienku, že za minulosťou nie je možné urobiť hrubú čiaru.

„Za zmarené ľudské životy musí predsa niekto niesť zodpovednosť.“ Zločiny na hraniciach treba podľa neho vyšetrovať ako zločiny proti ľudskosti, ktoré sú na základe medzinárodných dohovorov nepremlčateľné. Vtedy je podľa neho aj šanca, že budú zločinci potrestaní.

„Je pre nás nepochopiteľné, že orgány činné v trestom konaní demokratického štátu obhajujú tajné podzákonné normy, ktorými sa riadili bezpečnostné zložky totalitného režimu. O ukončení trestného stíhania sme vo väčšine prípadov ani neboli vyrozumení,“ povedal Krajňák. Ústav podľa neho spravil maximum.

Orgány činné v trestnom konaní dostali tisíce strán listinných dôkazov, v mnohých prípadoch s označením páchateľov a opisu skutkov a súvisiacich okolností. Žiaľ, zo strany slovenskej justície nebola vôľa na trestnoprávne vysporiadanie sa s minulosťou.“

Čižnár sa vyjadrí budúci týždeň

Hovorkyňa Generálnej prokuratúry Andrea Predajňová na otázku, či sa generálny prokurátor Jaromír Čižnár stotožňuje s takýmto postupom, povedala, že sa vyjadria na budúci týždeň.

„Pre všetkých občanov SR platí zásada prezumpcie neviny, v zmysle ktorej sa na občana hľadí ako na nevinného, pokiaľ nie je právoplatne odsúdený za akýkoľvek trestný čin. Pokiaľ sa tak neudeje, Vojenské lesy nemôžu poskytnúť v tejto veci žiadne ďalšie vyjadrenie,“ napísal ich riaditeľ Ján Jurica.

Minister obrany Martin Glváč na otázku, či je v poriadku, že štát zamestnáva človeka, ktorý bol pri vražde muža utekajúceho za komunizmu na Západ, neodpovedal.

„V Európe nemôže nastať zmierenie bez pravdy a spravodlivosti. Dúfame, že demokratické vlády na celom svete na našu výzvu zareagujú a že sa dočkáme toho, že spravodlivosť za najťažšie zločiny komunizmu nakoniec zvíťazí,“ povedal prezident európskej platformy Göran Lindblad.

 

Zodpovedné osoby za zabíjanie popri železnej opone

Predsedníctvo Ústredného výboru KSČ:

Peter Colotka (90), bývalý predseda vlády SR v rokoch 1968 – 1988, počas jeho funkcie bolo zabitých 27 osôb
Lubomír Štrougal (89), bývalý predseda vlády ČSSR a minister vnútra, počas jeho funkcie zabitých 60 ľudí
Milouš Jakeš (93), bývalý generálny tajomník ÚV KSČ, v rokoch 1981 – 1989 zabitých 8 osôb

Ministri vnútra:

Vratislav Vajnar (85), vo funkcii 1983 – 1988, zabitých 8 osôb
František Kincl (74), vo funkcii 1988 – 1989, zabité 2 osoby

Námestníci ministra vnútra zodpovední za pohraničnú stráž:

Ján Pješčak (90), vo funkcii 1973, jedna popravená osoba
Vladimír Hrušecký (85), vo funkcii 1979 – 1988, 9 zabitých osôb
Stanislav Nezval (74), vo funkcii 1989 – 1990, 2 zabité osoby

Náčelník hlavnej správy pohraničnej stráže:

František Šádek (94), vo funkcii 1969 – 1982, 17 zabitých osôb

Velitelia brigád pohraničnej stráže zodpovední aspoň za jedného zabitého civilistu, 11. brigáda Bratislava:

Ondrej Šedivý (94), vo funkcii 1962 – 1970, 3 zabité osoby
Viktor Gallo (84), vo funkcii 1985 – 1989, 2 zabité osoby

Zdroj: Európsky parlament, Platforma európskej pamäti a svedomia

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie