Denník N

Ne-ro-zu-mie. Štát má slúžiť občanovi, vrátane jazyka, ktorý používa

Dvojjazyčné nápisy v Bille. Foto - N
Dvojjazyčné nápisy v Bille. Foto – N

Neexistuje zákon, ktorý by orgánom verejnej správy ukladal povinnosť komunikovať s občanom tak, aby tomu rozumel.

Autorka sa zaoberá sociolingvistikou, pôsobí na Filozofickej fakulte UK
a v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV

„Obžalovaná neovláda slovenský jazyk slovom ani písmom,“ hovorí advokát ženy, ktorá nevie, z čoho je obvinená. Prípad policajnej razie z Moldavy nad Bodvou roku 2013 prechádza zvratmi, ktoré nemožno opomenúť. Vytvára sa tu precedens, ktorý do jamy nemilosti hádže nás všetkých.

Človek – či občan – musí rozumieť tomu, čo sa deje okolo neho a čo sa deje s ním. Táto požiadavka vystupuje vypuklo v situáciách, keď nás neporozumenie stojí peniaze, moment hanby či nezlepšujúci sa zdravotný stav. Je dôležité porozumieť tlačivám pri platení daní, v banke či inštrukciám lekárky. Keď lekárke rozumiem, viac jej dôverujem, poslúchnem jej rady a v konečnom dôsledku ušetrím aj peniaze.

Na malé písmenká pri okienku v banke si môžeme vziať lupu, čo však robiť, ak je jazyk komplikovaný? Nie a nie porozumieť, čo to len odo mňa chcú… Zdá sa, že môžeme akurát frflať alebo poprosiť niekoho „zdatnejšieho“, mladšieho, staršieho (…) o pomoc.

Poznáme to všetci, neporozumenie pri vybavovaní dôležitých povinností znásobuje stres zo samotného úradného aktu. Niekedy jednu vec vybavíme až po viacerých pokusoch, netrpezlivosť úradníkov a úradníčok sa nám javí ako šikana a často je ťažké rozlíšiť, čo tu je problém jazykový a čo ten praobyčajný – ľudský.

O práve občana či občianky na komunikáciu v zrozumiteľnom jazyku sa tu nehovorí.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie