Denník N

Ako sa Irán, Putin a Trump stretli vo voľbách do knesetu

Partneri na Blízkom východe: ruský prezident Vladimir Putin a izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Foto – TASR/AP
Partneri na Blízkom východe: ruský prezident Vladimir Putin a izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Foto – TASR/AP

Aj v Izraeli predstavovali hlavnú hrozbu pre demokratický priebeh volieb snahy ovplyvňovať verejnú mienku na sociálnych sieťach prostredníctvom šírenia falošných správ a dezinformácií.

V Izraeli sa 9. apríla uskutočnili parlamentné voľby a podobne ako aj v iných krajinách, ani ony sa nevyhli snahám o kybernetické útoky či politické zásahy zo zahraničia.

Keďže sa v Izraeli stále volí papierovými lístkami (a experti odporúčajú pri tejto praxi ostať, hoci krajina patrí medzi technologické veľmoci), v rámci volebnej infraštruktúry bol najviac ohrozený systém izraelskej Ústrednej volebnej komisie v čase sčítavania hlasov. Ak by aj k útoku došlo, tak papierové hlasy sa dajú vždy prepočítať, no dôvera vo výsledky už môže byť negatívne poznačená. A práve to je zvyčajne cieľom takýchto útokov.

Komisia napokon priznala problémy v systéme pri zadávaní spočítaných absentujúcich hlasov od ľudí (diplomatov v zahraničí, vojakov, väzňov, pacientov), ktorí sa nemohli zúčastniť volieb v deň ich konania. Dva dni po voľbách neboli stále zverejnené konečné výsledky, čo vyvolalo podozrenia z možného útoku. Situácia bola neprehľadná najmä v prípade strany Jamin Chadaš, ktorá sa pred týmto sčítaním nachádzala tesne pod kvórom 3,25 percenta, ktoré je potrebné na vstup do parlamentu, a získala len 3,14 percenta hlasov. No po prvom zadaní absentujúcich hlasov webová stránka komisie ukazovala, že strana dostala 3,26 percenta, a teda štyri mandáty v parlamente. O dve hodiny neskôr jeden z členov komisie povedal novinárom, že údaj na stránke je chybný, pretože strana v skutočnosti získala 3,22 percenta. Chyba bola opravená až po štrnástich hodinách a predseda komisie Hanan Melcer situáciu vysvetlil nesprávne zadanými dátami do systému a vylúčil možnosť kybernetického útoku. Pre niektorých voličov Jamin Chadaš však vznikol materiál na konšpiračné teórie o „ukradnutých voľbách“.

Hekeri, falošné správy a dezinformácie

Zhodou okolností sa dva dni pred voľbami uskutočnila výročná medzinárodná hekerská kampaň, známa pod názvom #OpIsrael, ktorá je zacielená proti internetovým stránkam a digitálnej infraštruktúre izraelskej vlády. Kampaň bola prvýkrát spustená hekerským hnutím Anonymous 7. apríla 2013 na Deň spomienky na obete holokaustu a propalestínski hekeri vtedy vyhlásili „deň izraelskej internetovej apokalypsy“, s cieľom „vymazať Izrael z digitálnej mapy“. Tento rok heker známy ako DarkCorner na Twitteri tvrdil, že sa mu podarilo dostať do voličskej databázy a ukradnúť osobné informácie o šiestich miliónoch registrovaných voličov. Ako dôkaz poskytol obrázok s náhodnými osobnými údajmi niekoľkých Izraelčanov. Izraelské národné kybernetické riaditeľstvo spadajúce pod úrad premiéra neskôr uviedlo, že tento heker len recykloval informácie z takzvanej Agronovej aféry z roku 2008, keď boli ukradnuté údaje z Registra obyvateľov Izraela, ktoré neskôr prenikli na verejnosť.

Hlavnú hrozbu pre demokratický priebeh volieb však predstavovali snahy ovplyvňovať verejnú mienku na sociálnych sieťach prostredníctvom šírenia falošných správ a dezinformácií – či už v prospech určitého kandidáta, alebo v snahe podkopávať dôveru verejnosti v politický systém a podnecovať sociálne konflikty v krajine.

Už začiatkom januára riaditeľ spravodajskej služby Šabak Nadav Argaman na pôde telavivskej univerzity varoval pred zahraničnou krajinou, ktorá plánuje zasiahnuť do volieb prostredníctvom kybernetického útoku. Argaman nevedel, v čí prospech alebo proti komu bude útok cielený, no dodal, že „vie, o čom hovorí“. Argaman menoval krajinu, ale vojenský cenzor (jednotka v rámci vojenskej spravodajskej služby Aman, ktorá dohliada na zverejňovanie informácií týkajúcich sa bezpečnosti štátu) zakázal publikovať jej meno.

Šabak sa snažil situáciu upokojiť a zakrátko vydal oficiálne stanovisko, v ktorom uviedol, že „Izrael a jeho spravodajská komunita majú nástroje a kapacity na lokalizovanie, monitorovanie a zmarenie pokusov o zahraničný útok, ak sa nejaký vyskytne“.

Bolo to Rusko či niekto iný?

Najprv sa mnoho komentátorov priklonilo k teórii, že Argaman hovoril o Rusku, ktorému sú pripisované početné dezinformačné kampane a kybernetické útoky rôzneho druhu počas volieb v Nemecku, vo Francúzsku, Veľkej Británii či v Spojených štátoch s cieľom destabilizovať tieto západné demokracie. Na druhý deň po Argamanovom varovaní ruská ambasáda v Tel Avive na Twitteri uviedla, že „Rusko nikdy v žiadnej krajine do volieb nezasiahlo a ani to v budúcnosti neplánuje“.

S týmto tvrdením by však nesúhlasil bývalý šéf Mossadu Tamir Pardo, ktorý v decembri minulého roka povedal, že Rusko nasadilo desiatky tisíc botov (falošné účty na sociálnych sieťach ovládané robotom) s cieľom ovplyvniť americké prezidentské voľby v roku 2016 v prospech Donalda Trumpa. Pardo uviedol, že doposiaľ známe používanie siete botov a manipulácie s informáciami predstavujú len špičku ľadovca, a dodal, že „ide o jednu z najvážnejších hrozieb pre demokraciu“.

Počas viac ako štvormesačnej volebnej kampane Twitter a Facebook zrušili niekoľko stoviek botov, ktoré vytvárali virálne falošné správy. Izraelské ministerstvo zahraničných vecí v rámci preventívnych opatrení zriadilo komunikačný kanál s predstaviteľmi Twittera, ktorý uľahčil výmenu dát týkajúcich sa sietí botov. Len vo februári Twitter vymazal viac ako 400 účtov, ktoré údajne patrili „šiestim zahraničným manipulačným sieťam“ a ktoré šírili propagandu v hebrejčine a ruštine. V Izraeli žije jedenapolmiliónová, po USA a Nemecku tretia najväčšia po rusky hovoriaca diaspóra na svete. Twitter však nezverejnil podrobnejšie informácie o dezinformáciách, ktoré mali byť použité na manipulovanie izraelských voličov.

Putin napokon na vyjadrenie podpory izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi nepotreboval boty. Lídri sa počas kampane dvakrát stretli, čo Netanjahu využil na vyzdvihnutie svojich vojenskodiplomatických úspechov, mylne potvrdzujúcich, že len on jediný je vďaka priateľstvu so svetovými lídrami schopný viesť a brániť Izrael. Moskva hrá dôležitú úlohu v Sýrii a Jeruzalem ju vníma ako jeden z nástrojov na zastavenie iránskeho vplyvu v krajine a najmä pri Golanských výšinách.

Netanjahu dostal päť dní pred voľbami od Putina v Moskve „darček“. Pred niekoľkými mesiacmi Rusko spolu s izraelskými špeciálnymi silami našlo v Sýrii telesné pozostatky izraelského vojaka Zacharyho Baumela, ktorý bol hľadaný od prvej vojny v Libanone v júni 1982. Baumel je medzi Izraelčanmi všeobecne známe meno symbolizujúce heroizmus. Netanjahu sa nevyhol kritike, že Baumelov emotívny návrat do Izraela načasoval s cieľom získať politické body tesne pred vyrovnanými voľbami.

Pozor na Irán!

Niektorí experti upozorňovali, že zo sústredenia sa len na Rusko môžu profitovať Čína a Irán. Najmä Spojené štáty varovali Izrael pred Pekingom, ktorý čoraz viac získava pozície v krajine prostredníctvom investícií a budovania infraštruktúry, napríklad v prístave v Haife, v ktorom často kotví aj americké námorníctvo.

Hlavná pozornosť sa napokon venovala Iránu, ktorý už niekoľko rokov vedie informačnú vojnu proti „sionistickej entite“, ako zvyknú ajatolláhovia označovať Izrael. Podozrenia podporoval fakt, že minulý rok Facebook, Twitter a Google odstránili stovky botov a stránok globálne šíriacich iránsku propagandu. Irán vtedy vytvoril tri falošné, no dôveryhodne pôsobiace hebrejské a arabské dezinformačné weby,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie