Vojna dvoch pápežov

Autor je teológ

Emeritný pápež Benedikt XVI. zverejnil list, v ktorom zo sexuálneho zneužívania v cirkvi viní liberálov, homosexuálov a uvoľnenie mravov v 60. rokoch minulého storočia. Jeho návrhy na riešenie problému sú ešte šialenejšie. Dôležité však je, že svojím listom spochybňuje riešenie, ktoré navrhuje pápež František. Benedikt XVI. tak priamo podporuje skupinu Františkových kritikov.

6000 slov z pekla

Čítať list Benedikta XVI. je ťažké. Hneď v úvode emeritný pápež kritizuje zavedenie sexuálnej výučby na školách, pornografiu, reklamy zobrazujúce nahotu a sexuálnu revolúciu 60. rokov. V seminároch vraj vznikali spolky homosexuálov, ktoré narúšali formáciu budúcich kňazov.

Riešenie navrhnuté Benediktom nijako nezaostáva. Prvé ani nie je riešením: Benediktovi prekáža, že v spoločnosti dnes cirkev nemá dominantný hlas a monopol na určovanie toho, čo je morálne. Pedofília je údajne dôsledkom absencie Boha v spoločnosti. Tak určite.

Druhé riešenie je ešte šialenejšie: Benedikt uvádza prípad zneužívaného dievčaťa, ktoré duchovný zneužil, s eucharistickou alúziou: „Toto je moje telo, ktoré bude vydané za teba.“ Benedikt obšírne píše o tom, ako sa Eucharistia, teda pamiatka Ježišovej poslednej večere, pri ktorej veriaci prijímajú posvätený chlieb a víno ako Ježišovo telo a krv, stala pre mnohých kresťanov prázdnym rituálom. Problémom pre neho nie je zneužitie dievčaťa, ale zneužitie textu eucharistickej modlitby. Znásilnené dievča je len ilustráciou. Podľa emeritného pápeža musíme chrániť Eucharistiu pred zneužívaním. Až potom môžeme pristúpiť k ochrane obetí sexuálnych predátorov v sutanách.

Tretie riešenie odmieta akékoľvek systémové zmeny v cirkvi. „Idea lepšej cirkvi, ktorú vytvoríme my, je návrhom diabla.“ Argument pokračuje slameným panákom: Benedikt odmieta, že by v cirkvi boli len „zlé ryby a burina“ (niečo také tvrdí len málokto), no popri hriechu v cirkvi existuje aj „nezničiteľná svätá Cirkev“.

Zhrnutie dlhého listu? Áno, cirkev má problém. Nie, cirkev nie je na vine. Za všetko môžu hriešnici v cirkvi a externé faktory: sekularizácia, liberáli, chýba už len jablko džendžeru.

František tvrdí pravý opak

Pri riešení problému sexuálneho zneužívania v cirkvi preferuje pápež František úplne opačný prístup. Nezameriava sa na hľadanie externých nepriateľov a lacné moralistické a teologické frázy. Naopak, problém vidí v spôsobe fungovania samotnej cirkvi. Pápež nazýva tento problém slovom klerikalizmus. Kritizuje elitárske a exkluzivistické zmýšľanie mnohých kňazov, ako aj vnímanie kňazov ako špeciálnej kasty zo strany veriacich. Sexuálne zneužívanie v cirkvi pramení zo zneužívania mocenského postavenia duchovných. Tí dokážu svoju autoritu zneužiť na to, aby manipulovali so svojimi obeťami. Ak obete prehovoria, duchovní svoje postavenie môžu zneužiť na spochybnenie svedectva obete a na zatajenie celej kauzy.

Františkova snaha o riešenie problému, samozrejme, nie je dokonalá – mnohí by ju dokonca označili za nedostatočnú. Pápež však prezentuje volanie po systémových zmenách, namiesto lacného obranárstva a obviňovania druhých. Bohužiaľ, takýto samozrejmý postoj je dnes v katolíckej cirkvi nevídaným progresom.

Františkovi nepriatelia

Asi najznámejšími kritikmi pápeža Františka sú kardináli Raymond Burke a Walter Brandmüller. Spor medzi nimi a Františkom trvá dlhodobo. Prvého menovaného pápež František po svojom nástupe do úradu odvolal z významnej pozície vo Vatikáne.

Kardináli Burke a Brandmüller pred biskupskou synodou o zneužívaní v cirkvi zverejnili list zameraný proti pápežovým návrhom. Kardináli na Františka útočia priamo, pričom spochybňujú jeho tvrdenie, že sexuálne zneužívanie je zneužívaním moci časti duchovných. Za sexuálne zneužívanie môže podľa nich „pliaga homosexuálnej agendy, rozšírená v cirkvi“, ako aj spoločenský materializmus, hedonizmus, relativizmus a odmietanie katolíckej morálnej náuky.

Slovenskí katolíci proti Františkovi

To, že skutočnými vinníkmi sexuálneho zneužívania v cirkvi sú vraj homosexuáli a iné temné sily, nie je len tvrdením cirkevných predstaviteľov v zahraničí. U nás už túto tézu šíril Anton Ziolkovský, výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska. V konzervatívnom denníku Postoj ju zas propagoval Pavol Rábara, citujúc istého amerického správcu farnosti, ktorý zo zneužívania detí v cirkvi taktiež viní homosexuálov. Preto by chcel viac „hovoriť o aktívnej homosexualite v klére“. Nakoniec, spomedzi všetkých možných kardinálov pozvali organizátori Bratislavských Hanusových dní 2018 práve kardinála Burka. Hádzanie viny na LGBTI ľudí je v cirkvi bežnou praxou. Časť cirkevných predstaviteľov a katolíckych žurnalistov takto odvádza pozornosť od skutočných problémov, ktorým cirkev čelí.

Obviňovanie LGBT ľudí, liberálov a celej spoločnosti z toho, že zapríčinili kauzy sexuálneho zneužívania v cirkvi na celom svete, je, samozrejme, absurdné. Takéto riešenie spadá do alternatívnej reality, podobne ako odvrátenie epidémie cholery upálením čarodejnice, alebo privolávanie dažďa obetovaním novorodenca. Cirkev, jej vysokí predstavitelia, konzervatívne médiá i organizátori kresťanských festivalov by urobili najlepšie, keby šíriteľom takýchto očividných bludov neposkytovali priestor.

Boj o moc

V cirkvi dnes prebieha mocenský zápas. Časť katolíkov totiž neprijíma Františkovu otvorenosť a schopnosť uvažovať o cirkvi aj kriticky. Kauzy sexuálneho zneužívania v cirkvi sú jednou z hlavných frontových línií tohto sporu o moc. To však znamená, že samotné riešenie problému je pre časť katolíkov prinajlepšom druhoradé. Dnešné dianie nasvedčuje, že katolícka cirkev sama problém so sexuálnym zneužívaním nevyrieši.