Denník N

Mám sa strašne, ďakujem za opýtanie. Prišla o dieťa, o muža aj o otca, teraz pomáha ostatným

Nora McInernyová. Foto - Washington Post/Brandon Werth
Nora McInernyová. Foto – Washington Post/Brandon Werth

Americká novinárka sa so svojimi hosťami rozpráva o najväčších hrôzach, aké môže človek zažiť. Napriek tomu si jej podcast vypočulo už štrnásť miliónov ľudí.

Píše Marjorie Brimleyová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Kým Nora McInernyová hľadela na strop nahrávacieho štúdia, po tvári jej stekali slzy.

„To bolo, keď jej lekári povedali, že rakovina ju zabije,“ pokračovala jej respondentka.

„Wow,“ vyhŕkla McInernyová a v miestnosti nakrátko zavládlo ticho. Po chvíľke to ticho začalo byť nepríjemné. McInernyová mala v tvári bolestivý výraz, hoci inak každým detailom pripomínala uhladenú modernú ženu – zvlnené blond vlasy, výrazný červený rúž a na krku šál upevnený dokonalým uzlom. V hociktorom inom štúdiu by mohla moderovať šou o najnovších módnych trendoch alebo o mladých ženách na pracovisku.

Namiesto toho moderuje podcast o hrôzach, ktorým čelia ľudia – rakovina, samovraždy, sexuálne zneužitie, masové streľby.

Vitajte pri Mám sa strašne, ďakujem za opýtanie – podcaste o komplikovanej povahe ťažkých skúseností, ako zvykne McInernyová vravieť.

Príbehy prešpikované bolesťou

Každý týždeň ide vo svojom podcaste hlbšie a hlbšie. Poslucháčov necháva, aby premýšľali o bolesti, ktorú prežívame – ako jej čelíme, ako sa pred ňou bránime, ako padáme pod jej tiažou. Majú povolené trúchliť, chcieť ďalej žiť, tešiť sa a smútiť zároveň. Je to relácia o všetkom, čo si na nás môže život pripraviť, a my na to musíme reagovať.

Na to je McInernyová expertka.

Podcast Mám sa strašne, ďakujem za opýtanie vznikol z McInernyovej vlastného zármutku. Spustila ho v roku 2016 ako slobodná matka – iba dva roky po tom, čo jej manžel Aaron Purmort podľahol rakovine mozgu. Pár týždňov pred tým, ako Aaron zomrel, zažila potrat a sledovala, ako umiera jej otec.

Aaronov nekrológ, ktorý spoločne napísali, sa stal virálnym a ľudia McInernyovú začali kontaktovať. „Oslovovalo ma tak veľa ľudí… Úplní cudzinci sa so mnou uprostred noci chceli rozprávať o tom najhoršom, čo zažili, a nebolo to preto, že by nemali príbuzných či priateľov,“ spomína. „Bolo to preto, že ľudia v okolí sa s nimi báli rozprávať, lebo im nechceli pripomínať ich tragédie.“

Hosťom jej relácie bol napríklad mladý muž s mozgovou obrnou, dievča, čo takmer zomrelo pri požiari, ktorý ju pripravil o 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vzťahy

Teraz najčítanejšie