Martin Slobodník mal žiť veľmi dlho

Autorka sa venuje výskumu čínskej zahraničnej politiky

S Martinom Slobodníkom som sa spoznala ako študentka pred dvadsiatimi rokmi, keď viedol moju prvú výskumnú prácu o Číne. Už vtedy rozumel Číne nielen na základe štúdia čínštiny, ale aj textov zo špičkových publikácií. Priniesol mi ich kópie a celý semester sme diskutovali, ako som im porozumela. No, často som aj nerozumela, ale bol vždy trpezlivý, vysvetľoval pokojne a vecne. Naučil ma klásť si otázky, porovnávať fakty a argumenty z rôznych zdrojov a hľadať ich na základe odpovede.

Keď som sa snažila byť originálna slovami, ktoré do vedeckej práce nepatrili, jednoducho poznamenal, že originalita je vecou myšlienok, nie svojského slovníka. Radil mi, ako na prvý pohľad rozpoznať kvalitnú prácu od nekvalitnej, a to tak, že sa najskôr pozriem na zdroje, s ktorými autor pracoval. Ak dnes viem napísať štúdiu, ktorá trochu dáva zmysel, je to vďaka tomu, čo ma naučil.

Martin Slobodník mi neskôr pomáhal pri písaní dizertačnej práce a zvykla som mu posielať mnoho z toho, na čom som pracovala. Vždy si prácu dôkladne prečítal a mohla som sa spoľahnúť, že poznámky sformuluje tak, aby mi ju pomohli vylepšiť. Z jeho kritiky som vždy mala dobrý pocit: kritizovať podobne ako on sa v akademickom svete ešte mnohí musíme naučiť. Keď mi neskôr dal svoju štúdiu a poprosil ma, aby som si ju prečítala a poslala mu svoje poznámky, bol to môj okamih pasovania do výskumníckeho stavu.

Práve Martin Slobodník ma povzbudil podať si prvú žiadosť o učiteľský grant, vďaka čomu som ako externistka mohla učiť na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Neskôr som vyučovala na jeho katedre, opäť vďaka nemu, keďže skĺbiť projekt a rodičovskú dovolenku nebolo ľahké. Keď som si potrebovala niekde písať prípravy do školy či čítať články, sedávala som v jeho kancelárii. Rovnako to bolo aj v decembri minulého roka, hoci vtedy bol už prodekanom a zakrátko mal nastúpiť do funkcie dekana. Na obedy som chodila do jedálne za jeho stravné lístky. Užasnutá som sledovala, aké množstvo skvelých vecí rozbehol na fakulte za posledné roky, a obdivovala som, ako to všetko dokáže.

Jeho porozumenie súčasnej Číne a hodnoty, ktoré vyznával, sa pretavili do toho, že hovoril a konal tam, kde to bolo treba. Upozorňoval a vysvetľoval, kde mocná Čína utláča slabých a malých a aké dôsledky to má pre Slovensko. Myšlienky vedel sformulovať výstižne a presne; a robil to za nás všetkých. Vedel, čo znamená dobrá vedecká práca, a konal maximum pre to, aby vysoká škola bola v prvom rade pre študentov. Svojou prácou dokazoval, že človek nemusí ísť do politiky, aby pre ľudí okolo seba niečo zásadne dobré urobil. Kombináciou múdrosti, ľudskosti a skromnosti bol veľmi vzácnym človekom, ktorý tu s nami mal byť ešte mnoho desiatok rokov.

Ďakujem, lao-š‘. Teraz je čas, aby sme prejavili, čo si nás naučil.