Denník N

Traja z ôsmich: Kiskov odkaz koalícii

Andrej Kiska posiela vládnej koalícii jasný odkaz: Je to iba výnimočné riešenie pre výnimočnú situáciu. Prezident sa nenechá dotlačiť k tomu, že mu parlament bude posielať kandidátov postupne, v menších balíkoch a on z nich vždy poslušne vyberie polovicu. Napríklad polovicu z dvojice Fico – Kaliňák. Zabudnite na to.

Autor je predsedom Občianskej konzervatívnej strany a poslancom NR SR (klub SaS)

Prezident Andrej Kiska vymenoval troch ústavných sudcov z ôsmich parlamentom zvolených kandidátov. Je to v poriadku?

Personálne je to určite dobré rozhodnutie. Keby som mal z osmičky parlamentom zvolených kandidátov vymenovať trojicu ústavných sudcov, pri súčasnej sume vedomostí o nich by som sa rozhodol úplne rovnako ako Andrej Kiska a vymenoval by som Ivana Fiačana, Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho.

Ale je vymenovanie troch z ôsmich kandidátov v poriadku aj z hľadiska ústavy? Nemal prezident počkať na 18 kandidátov, aby mohol vymenovať všetkých deviatich chýbajúcich ústavných sudcov? A ak nie, nemal z ôsmich kandidátov vymenovať štyroch ústavných sudcov? V akom postavení sú piati kandidáti, ktorých nevymenoval? A čo to znamená pre ďalší postup obsadzovania Ústavného súdu? Otázok je veľa.

V súlade s ústavou?

Rozhodnutie prezidenta je legitímne a plne v súlade s ústavou. Ústava nedáva jednoznačný návod, ako má prezident postupovať v situácii, keď mu parlament neponúkne dvojnásobný počet kandidátov na celkový počet voľných miest ústavných sudcov.

Ak by sa rozhodol počkať, kým parlament zvolí potrebných 18 kandidátov, bolo by to tiež v poriadku a nikto by mu to nemohol vyčítať.

Keď sa rozhodol vymenovať menší počet sudcov z neúplného zoznamu kandidátov, ktorý mu ponúkol parlament, je to jeho právo a môže sa oprieť o ustanovenie ústavy, ktoré mu ukladá zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov.

Pri ôsmich zvolených kandidátoch nemal prezident žiadne dobré riešenie. Každé z nich malo nejaké slabé miesta a mohlo vyvolávať pochybnosti a otázky. Bolo zodpovednosťou prezidenta vybrať si zo zlých možností, ktoré mal reálne k dispozícii, a on tak urobil.

Troch alebo štyroch?

Koalícia zrejme čakala, že prezident vymenuje z ôsmich kandidátov štyroch ústavných sudcov. Teda polovicu. Mohol tak urobiť. Ale nemusel.

Parlament si nesplnil svoju povinnosť a nezvolil potrebný počet kandidátov, teda 18. Zvolil iba časť, teda 8.

Predseda parlamentu Danko sa rozhodol, že nebude čakať, kým parlament zvolí potrebný počet kandidátov, teda 18, ale namiesto toho zaslal prezidentovi zvolených osem kandidátov.

Parlament aj jeho predseda sa rozhodli, že si svoju povinnosť zvoliť 18 kandidátov a navrhnúť ich prezidentovi nesplnia naraz, ale postupne. Po častiach.

Preto mal aj prezident právo sa rozhodnúť, že si svoju povinnosť vymenovať deväť ústavných sudcov splní postupne, po častiach. Teraz vymenoval troch. Mal na to právo.

Čo s nezvolenými kandidátmi?

Piati nevymenovaní kandidáti neboli prezidentom odmietnutí, iba neboli vymenovaní. To znamená, že ostávajú kandidátmi. Prezident počká, kým parlament zvolí ďalších 10 kandidátov, a vymenuje zvyšných šesť ústavných sudcov.

Môže sa objaviť námietka, že počty nebudú celkom sedieť. Nebudú. V druhom kole bude prezident menovať šesť ústavných sudcov z 15 kandidátov (5 už zvolených + 10, ktorí ešte budú zvolení), čo nie je dvojnásobok. Budú však sedieť celkové počty, teda bude vymenovaných deväť ústavných sudcov z 18 zvolených kandidátov. Síce nie naraz, ale veď naraz ich nezvolil ani parlament.

Zlé riešenie. Ale rovnaké, podobné alebo iné výhrady by sa dali sformulovať aj v prípade, že by prezident vymenoval štyroch ústavných sudcov a štyroch zvyšných nechal ako kandidátov, alebo že by vymenoval štyroch ústavných sudcov a štyroch odmietol. Alebo keby čakal na 18 kandidátov. Skrátka, dalo sa vyberať iba medzi zlými riešeniami.

Odkaz koalícii

Prezident vymenovaním troch ústavných sudcov zároveň posiela jasný odkaz vládnej koalícii, že ide o výnimočné rozhodnutie, ktoré prijal vzhľadom na výnimočnosť situácie, keď Ústavnému súdu chýba deväť z 13 sudcov. A že sa nenechá dotlačiť k tomu, že mu parlament bude posielať kandidátov postupne, v menších balíkoch a on z nich vždy poslušne vyberie polovicu. Napríklad polovicu z dvojice Fico – Kaliňák.

Teraz už prezident bude čakať, kým parlament nezvolí zvyšných 10 kandidátov. A tak je to správne.

Voľba ústavných sudcov

Teraz najčítanejšie