Most-Híd je prvýkrát za desať rokov pod piatimi percentami a hrozí, že Maďari vypadnú z parlamentu

Dnes je Most-Híd strana, ktorá sa dostáva do fázy, ktorá rozhodne o jej budúcnosti. No najprv sa pozrime, ako na tom bol pred parlamentnými voľbami v roku 2016.

Béla Bugár po štyroch rokoch v opozícii nemal ako predseda strany dôvod na nejakú nespokojnosť. Strana ostro kritizovala jednofarebnú vládu Roberta Fica, dlhodobo trojpercentná SMK nepredstavovala zásadnú konkurenciu, takže bola prijateľnou alternatívou pre veľkú časť Maďarov a akceptovala ju aj tá časť slovenských voličov, ktorých oslovoval koncept občianskej strany. Lucia Žitňanská bola dvojkou na kandidátke.

V poslednom prieskume Focusu pred parlamentnými voľbami mal Most-Híd 8,2 percenta, nakoniec dostal len 6,5 percenta odovzdaných hlasov. Stali sa až siedmou najsilnejšou stranou v Národnej rade – štyri roky predtým síce získali len o štyri desatiny percent viac, no boli štvrtou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku.

Ako Bugár túto situáciu vyriešil už vieme – Most-Híd vstúpil do tretej Ficovej vlády. Tri roky v spoločnosti Roberta Fica a Andreja Danka na koaličných radách a hnev voličov po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej postupne ukrajujú z popularity strany.

Tá po odchode poslanca Františka Šebeja a ministerky spravodlivosti Žitňanskej veľa stratila z povesti občianskej strany. A pocítil to aj Béla Bugár osobne, keď v prezidentských voľbách dostal hlas len od 3,1 percenta voličov.

Podľa posledného prieskumu agentúry AKO má Most-Híd rovných päť percent. Podľa sondáže Focusu, ktorá prebehla medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb, by ho volilo len 4,5 percenta ľudí.

Nejde len o najnižšie číslo od parlamentných volieb, ale v celej takmer desaťročnej histórii strany. Reálne hrozí, že Most z parlamentu po najbližších voľbách vypadne. Zároveň by sa mohlo stať