Denník N

V Sudáne a v Alžírsku sa rozhoduje aj o ďalších migrantoch v Európe

Demonštranti v Sudáne. Foto – TASR/AP
Demonštranti v Sudáne. Foto – TASR/AP

Sudán si reálne vyberá medzi egyptským a líbyjským scenárom, nedemokratickou vládou armády a dlhotrvajúcou občianskou vojnou.

Vyzerá to na druhé kolo Arabskej jari. Pád doterajších vládcov Alžírska Abdala Azíza Butefliku (krajine vládol od roku 1999), a najmä Sudánu Umara Bašíra (pri moci od roku 1989), sprevádzajú podobné ilúzie, aké sprevádzali pád dovtedajších diktátorov v Egypte, Tunise, spočiatku aj v Líbyi a v Sýrii. Očakávania sú síce na základe doterajších skúseností skromnejšie, stále sa však dúfa v to, že by vývoj v oboch krajinách mohol viesť k demokracii.

Lenže o viac-menej úspešnom prechode k demokracii zatiaľ môžeme hovoriť iba v prípade jedinej krajiny Arabskej jari, Tuniska. V najdôležitejšej z nich, v Egypte, v skutočnosti Arabská jar znamenala len to, že armáda slávnostne odovzdala moc armáde a vystriedali sa ľudia na čele režimu.

Niekdajšieho vojaka Husního Mubaraka a jeho rozvetvený klan nahradil iný vojak, generál Abdal Fattáh Sísí. Práve tento týždeň egyptský parlament zmenil ústavu, vďaka čomu môže Sísí vládnuť až do roku 2030. Zmena ústavy síce ešte musí prejsť referendom, to sa však považuje za formalitu.

V čo sa dá dúfať

Po Arabskej jari síce krátko oficiálne vládli islamisti z Moslimského bratstva, ale armáda si aj vtedy udržala reálnu moc. Po čase islamistov od moci odstavila a väčšina Egypťanov prijala návrat vlády pevnej ruky, stability a iba formálnej demokracie s úľavou.

Napriek tomu nemožno povedať, že by Arabská jar Egyptu samotnému v ničom neprospela.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Utečenecká kríza

Teraz najčítanejšie