Denník N

Chcela som dokonalú dcéru, teraz sa bojím o jej život

Ilustračné foto - Flickr.com/FadilahPH
Ilustračné foto – Flickr.com/FadilahPH

Pod vplyvom vlastných nenaplnených ambícií z detstva tlačila svoju dcéru do stopercentných výsledkov až do dňa, keď sa pokúsila o samovraždu. Teraz chce svojím príbehom varovať ostatných rodičov.

Pred osemnástimi mesiacmi pojedla vtedy 14-ročná Dáša tabletky, ktoré mala jej stará mama predpísané na psychické problémy a po jej smrti zostali v lekárničke. Zapila ich alkoholom. Napísala rozlúčkový list. Všetko mala naplánované. Nevyšiel jej len jeden „detail“. Otec sa vrátil z práce o dosť skôr, ako mal. Človek, s ktorým sa mal stretnúť, zmeškal na letisku prestup a schôdzka, čo mala trvať dve až tri hodiny, sa nekonala.

Dášu priviezli do nemocnice v bezvedomí, ale zachránili ju. Absolvovala sedenia u psychológa i psychiatričky. Hospitalizovaná bola takmer dva mesiace. Dnes je „dobrá“, jej mama však žije v sústavnom strachu. „To, čo sa stalo Dáši, si do istej miery kladiem za vinu,“ hovorí.

Preto sa aj rozhodla prehovoriť o tom, čo sa stalo. Súhlasila aj Dáša. Nie je to jej pravé meno a dohodli sme sa aj na tom, že v záujme jej ochrany spomenieme čo najmenej detailov, ktoré by ju mohli identifikovať.

Bola som ctižiadostivá

„Vyrastala som v rodine, kde nikdy neboli žiadne nároky na deti a kde im nikto nehovoril, že ak sa budú učiť a pracovať na sebe, budú sa mať lepšie. Naši žili vyslovene z ruky do úst, bývali sme v garsónke, ja som spávala na rozťahovacom gauči, úlohy som si robila na kuchynskom stole, iný sme nemali. Brat si nerobil úlohy vôbec a našich to ani trochu netrápilo. Obaja prišli po revolúcii o prácu a nikdy sa z toho poriadne nevyhrabali. Boli dlhodobo nezamestnaní, potom na dávkach, chodili po brigádach, napokon sa zamestnali za minimálnu mzdu. Ja som však chcela viac,“ hovorí Dášina mama.

Zmaturovala a presťahovala sa k starým rodičom, ktorí jej pomáhali s peniazmi, keď chodila na vysokú školu. Po večeroch robila čašníčku, hostesku na veľtrhoch, chodila upratovať byty po robotníkoch a maliaroch, pripravovala žiakov na prijímačky na strednú školu. Keď nebrigádovala, učila sa. Skončila s červeným diplomom. Rodičom to bolo jedno, neprišli ani na promóciu. Na obed, ktorý sama zaplatila, pozvala starkých a brata.

Odvtedy ubehlo dvadsaťtri rokov. Dášina mama má všetko, čo jej chýbalo u rodičov, a to dokonca niekoľkonásobne. Vydala sa za podobne ambiciózneho a pracovitého muža, sú majetní, úspešní a ešte aj v oblasti, ktorá má pozitívny vplyv na kvalitu života mnohých ľudí na celom svete.

Chcela som, aby mala všetky možnosti

Vysoké nároky, ktoré jej tak chýbali doma, a potom si ich ako mladé dievča stanovila sama pre seba, mala aj na Dášu.

„Moja filozofia bola, že keďže má Dáša oveľa viac možností ako jej rovesníci, ale aj ako deti ľudí, s ktorými sme sa spoločensky a pracovne stretávali, mala by ich využiť naplno. Nikdy u nás nebola situácia, že by sme museli rozmýšľať, či môže ísť na nejaký krúžok, šport, vzdelávací pobyt, alebo chodiť na súkromné hodiny. Takisto nemala takmer žiadne povinnosti doma, ja som len chcela, aby sa učila, vzdelávala, aby využila každú chvíľu,“ hovorí mama.

Dáša bola výborná žiačka, ale nemala mamine ambície. „Ja som to vtedy nechápala. Nenapadlo mi, že ona je skôr introvertný typ, že si nepotrebuje nič dokazovať, ani s nikým súťažiť. Pamätám si, ako som jej vyčítala, keď sa tešila, že nie ona, ale jej kamarátka vyhrala nejakú súťaž v anglických slovíčkach. To bola asi v tretej triede.“

Okolo puberty sa mamina nervozita z toho, že Dáša nie je dosť ambiciózna a „dobrá“, začala prejavovať veľmi nežiaducimi spôsobmi. Zobrali ju síce na osemročné gymnázium, ale polročné vysvedčenie nebolo také, aké sa očakávalo. Boli na ňom dve dvojky. Dáša si vypočula, že je to neprijateľné a ako si to predstavuje. Nič nepomohlo, ani to, že dvojku mala z predmetu, z ktorého nikto v triede nemal jednotku.

Mama to nevedela pochopiť. Najala ďalších súkromných učiteľov, poprosila o pomoc priateľku z univerzity. Už tá jej vtedy povedala, že to preháňa a že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rodičovstvo

Teraz najčítanejšie